Cirkev a svet: Portugalsko

Krajina, o ktorej budeme dnes hovoriť, leží v západnej Európe na Pyrenejskom polostrove, ktorý od zvyšku Európy oddeľujú Pyreneje. Je známa rybolovom, treskami či ustricami, ktoré vyvážajú do celého sveta, korkovníkmi či portským vínom. A na prelome októbra a novembra biskupi z tejto krajiny navštívili na pravidelnej návšteve Ad Limina Apostolorum Svätého Otca. Reč je o Portugalsku.

Poloha a história

Pozrime sa najprv krátko na históriu krajiny. Územie Portugalska ovládli za čias Rímskej ríše Rimania. Postupne sa pri dobývaní striedali germánske kmene, Vizigóti a Arabi. V 8. storočí obsadili Pyrenejský polostrov Mauri zo severu Afriky. Ich odkaz je zreteľný dodnes. V 12. storočí vznikol portugalský štát. Portugalci spolu so Španielmi zohrali dôležitú úlohu pri objavovaní a kolonizovaní Nového sveta, vybudovali veľké námorné ríše. V roku 1580 – 1640 ovládli Portugalsko Španieli a obe krajiny stratili veľkú časť svojich kolónií. Ich moc a bohatstvo postupne upadali. V rokoch 1936 – 1939 rozvrátila Španielsko krutá občianska vojna a v 20. storočí vládli v oboch krajinách pravicoví diktátori. V 70. rokoch sa stali obe krajiny modernými demokraciami. Po vstupe do NATO a zmene myslenia sa Portugalsko stalo členom Európskej únie.

 
Obyvateľstvo a náboženstvo

 
Portugalsko má viac ako 10 miliónov obyvateľov. Hlavné mesto je Lisabon a úradným jazykom je portugalčina. Ku katolíckej viere sa hlási takmer 90% obyvateľov. Ďalej v Portugalsku žijú protestanti, židia a moslimovia.
Na čele Konferencie biskupov Portugalska stojí arcibiskup Braga Mons. Jorge Ferreira da Costa Ortiga. Pri konferencia pôsobí viacero komisií, ktoré svoju prácu vykonávajú vo viacerých oblastiach. Snažia sa reagovať na výzvy spoločenského diania v oblasti kultúry, spoločenskej komunikácie, náuky viery a ekumenizmu, pôsobenia laikov a rodín, kresťanského vzdelávania, liturgie, misií, migrácie obyvateľstva, sociálnej pastorácie a pastorácie povolaní. Cirkev v Portugalsku je rozdelená do 3 arcidiecéz, 17 diecéz a jedného vojenského ordinariátu.
Ako podčiarkuje predseda Konferencie biskupov Portugalska Mons. Ferreira da Costa Ortiga, medzi kresťanmi vzrastá pocit zodpovednosti aj napriek niektorým negatívnym faktom. V diecézach napríklad klesá počet kňazov. Za posledné dva roky z 3100 na 2900.
Veľkou udalosťou bola pre krajinu zmluva, ktorú vo Vatikáne18. mája 2004 podpísalo Portugalsko so Svätou stolicou. Za vatikánsku stranu ho podpísal vtedajší štátny sekretár Svätej stolice kardinál Angelo Sodano a za Portugalsko predseda vlády José Barroso. Dohoda upravila právne postavenie Katolíckej cirkvi a jej inštitúcií v krajine. Štát podľa nej garantuje Cirkvi verejné a slobodné vykonávanie jej aktivít; uznáva náboženskú slobodu najmä vo svedomí, v učení a v charitatívnych aktivitách. Text nového konkordátu vychádza z predchádzajúceho konkordátu z roku 1940 a spresňuje niektoré jeho body, napríklad pokiaľ ide o menovanie biskupov, duchovnú službu v ozbrojených silách, nemocniciach a vo väzniciach.
Portugalských biskupov prijal vo Vatikáne na prelome októbra a novembra v rámci úradnej návštevy Ad Limina Apostolorum pápež Benedikt XVI. Mons. Ferreira da Costa Ortiga pri tejto príležitosti povedal:
„Byť Cirkvou znamená byť spoločenstvom, tým, ktoré dnes nazývame domovom a školou, tým, ktoré reaguje a pozdvihuje v Cirkvi misie a tiež – katechézu, liturgiu, či sociálno-charitatívnu oblasť. Nemáme sa cítiť ako osobitná Cirkev, ale všeobecná. Návšteva Ad Limina je púťou k hrobkám Petra a Pavla, stretnutím sa s týmito vzácnymi mužmi, možno neraz aj malou vierou, ale s veľkou odvahou, dokonca až odvahou mučeníkov, ktorých život sa stal svedectvom. Od návštevy Ad Limina očakávame, že sa naše spoločenstvo so Svätým Otcom zintenzívni a znovu nájdeme nový rozvoj misijného charateru.“
Mons. Ferreira da Costa Ortiga sa dotkol aj problémov, s ktorými teraz Cirkev v Portugalsku zápasí. Okrem iného je to aj veľmi nízka účasť veriacich na nedeľných svätých omšiach:
„Je viacero problémov, ktorým čelíme a medzi ne patrí aj to, že stále menej ľudí aktívne praktizuje vieru. A potom je tu tiež rozpor zo strany veriacich medzi vierou a životom, ako aj  niektoré ich kroky a postoje v určitých momentoch, ktoré sú v rozpore s vierou. Zaznamenali sme tiež menej kňazských a rehoľných povolaní. To sú niektoré z našich obáv, ale snažíme sa tiež upriamovať pozornosť na pozitíva, pretože v každodennom živote pozorujem aj stále väčšiu príslušnosť k Cirkvi: tí kresťania, ktorí to cítia, to aj dávajú najavo. Nachádzame aj veľký zmysel pre spoluzodpovednosť, v niektorých prípadoch veľmi silnú. Máme stále viac mužov a žien, ktorí pracujú na premene tohto sveta, čítajú Božie slovo a tak ďalej.“

Fatima a jej posolstvo

Portugalsko je na celom svete známe aj vďaka jeho fatimskému posolstvu Matky Božej. Fatima je malá dedinka v portugalskej diecéze Leiria, ktorá leží 190 km severne od Lisabonu. K zjaveniam vo Fatime sa vyjadrila aj Cirkev v októbri v roku 1930, keď vyhlásila videnia, ktoré mali deti, za dôveryhodné, a úradne povolili uctievanie fatimskej Panny Márie. Vo Fatime Boh zasiahol skrze Pannu Máriu použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedeli ani čítať, ani písať. Navyše vekom boli veľmi mladučké, 10-ročná Lucia, 9-ročný František a 7-ročná Hyacinta. Tieto deti nám svedčia o tom, že svätosť života možno pestovať už od najútlejšieho veku a v každom životnom postavení.
13. mája 1982 putoval do Fatimy aj vtedajší pápež Ján Pavol II., aby sa tam poďakoval za záchranu svojho života. Guľku, ktorá ho pri atentáte zasiahla, dal vsadiť do koruny pôvodnej sochy Panny Márie vo Fatime. Pri tejto púti Svätý Otec nanovo zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
S Portugalskom sa dnes rozlúčime práve slovami Jána Pavla II., ktoré predniesol pri tejto príležitosti:
“Ty si Matkou života, ktorá nás sprevádza mnohorakým spôsobom a znameniami a ktorá nás ochránila pred mocou smrti. Ty si už navždy mojou Matkou, zvlášť od 13. mája 1981, keď som mohol viditeľne zakúsiť Tvoju pomáhajúcu prítomnosť. ... Bdej nad mojím úradom Petra, nad mojou službou evanjeliu a ľuďom.“-sg-