Listáreň Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu

Príjemný decembrový večer, milí poslucháči. Za nami je ďalší mesiac a pred nami december, v ktorom budeme sláviť narodenie Pána. Aj dnes sa vám chceme poďakovať za vaše pozdravy, listy a e-maily, ktoré nám posielate a to nielen vy, členovia Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu, ale aj tí, ktorí nimi zatiaľ nie ste. Keďže dnes je prvá decembrová nedeľa, chceme sa vám za vaše slová poďakovať a tak je tu dnešná Listáreň.

Ako prvý list vyberáme mailový pozdrav z našej schránky [e-mail]. Napísal nám seminarista – diakon Ľuboš Laskotý zo Spišskej Kapituly. Ako píše, ešte stále má v živej pamäti návštevu pátra Leopolda Slaninku v ich seminári a priznáva, že práve to v ňom vzbudilo nový záujem o vysielanie Vatikánskeho rozhlasu. Ďakuje všetkým pracovníkom rádia za nový šat vysielania a požehnania, ktoré Boh dáva cez nich ostatným.

Veľmi pekný list nám napísala aj naša poslucháčka Zuzka Kiseľová, ktorá je gréckokatolíčka a jej manžel bol rímskokatolík. Ako ďalej píše, býva so synom v Stropkove a pokračuje smutnými spomienkami z jej života. V 40. rokoch jej náhle zomrel manžel a zostala sama s dvomi deťmi. Stále, aj s manželom počúvala naše vysielanie a počúva ho až doteraz. Dnes má pani Zuzka už 85 rokov a je veľmi chorá. Najhoršie je to so srdcom a tlakom. Silu do života nachádza aj v našom vysielaní, najmä keď vysielame pre chorých a ďalej píše:
„Veľmi ťažko som prežívala, keď zomrel Svätý Otec Ján Pavol II.. On nikdy vo svojich príhovoroch nezabudol na trpiacich, nemocných a osamelých starých ľudí a vždy sa za nás modlil. Hovoril, že sme oporou Cirkvi. Doteraz za ním prežívam veľkú ľútosť. Bol pre mňa veľkou posilou. Volala som ho Zlatým pápežom. Aj terajší pápež však veľmi pekne hovorí o viere, o Bohu, o sv. Bazilovi a sv. Gregorovi a o mnohých svätých a tiež nezabúda ani na chorých.“

 
Pani Zuzka tiež napísala, že sa cíti veľmi slabá a nemôže viac chodiť na gréckokatolícku liturgiu. Chcela sa nám poďakovať za naše vysielanie. Do našej redakcie posielala listy ešte za pápeža Pavla VI. a v súvislosti s tým pripisuje milú príhodu:
„Vy ste ale vtedy moje listy nedostali, lebo u nás vládli komunisti. Ja som Vám potom poslala list po jednej pani, ktorá je zo Stropkova, ale vydala sa do Talianska. Ona ten list vzala a tam ho doručila. Vtedy pracoval v redakcii Stanislav Polčin. On mi potom napísal list, v ktorom spomínal, že žiadne listy odo mňa nedostali, len ten jediný.“
Milá pani Zuzka, veľmi pekne ďakujeme za váš list, posielame Vám srdečný pozdrav a želáme veľa síl, veľa zdravia a Božej milosti. A za vašu veľkú priazeň nášmu vysielaniu Vám posielame malý darček.


Veľmi pekný mail nám poslala aj naša poslucháčka Terezka. Pozdravuje celú redakciu a píše o svojom nápade, či prosbe.
„Stretla som muža, ktorý si na diaľku adoptoval neznáme konkrétne dieťa v cudzine ktoré sa rozhodol finančne i modlitbami podporovať v jeho štúdiu, lebo nemalo to šťastie narodiť sa do priaznivých životných podmienok. Je to obdivuhodné a nádherné. Moja prosba je podobná, i keď iná. Prosím, aby ste si ak chcete a môžete, duchovne adoptovali konkrétne dieťa alebo deti vo vašom okolí, za ktoré sa budete dlhodobo modliť. Prečo? Mnohé naše deti nezažívajú fyzickú chudobu, ale žijú v citovej a morálnej chudobe, ktorú im ponúkol svet okolo nich. Potrebujú, aby sa za ne niekto modlil a vyprosoval im otvorenú myseľ a srdce pre dobro. Aby sme len nelamentovali nad biedou dnešného sveta, v ktorom žijeme, ale skutočne, pravdivo a konkrétne sa za ne modlili a vyprosovali dobro pre naše adoptívne deti a ich rodičov.“
Terezka v liste ďalej píše:
„Veď ani my nevieme, kto všetko za nás v nebi prosí a oroduje za dobrá, ktoré máme. Lebo všetko dobro, všetka viera je dar Boží a máme ju nezaslúžene. Sme všetci prepojení. Miesto toho, aby sme posudzovali, miesto toho, aby sme nadávali na mladých, modlime sa za nich a za ich rodičov.“
Terezke za jej prosbu a nápad veľmi pekne ďakujeme a ak vás nadchol, tak nám o tom môžete tiež napísať.

Príjemný a požehnaním naplnený pozdrav nám zaželal aj náš poslucháč Marek Pataky, ktorý píše pravidelne. Ako hovorí, naše vysielanie ho napĺňa pokojom a radosťou ľudského ducha. Posledná relácia z cyklu Slovo pre chorých – ako píše pán Pataky bola nádherná a veľmi poučná a dodáva:
„Myslím, že pani Mochorovská si dáva veľmi záležať na svojich pravidelných príspevkoch, ku ktorým sa vždy oplatí vrátiť.„

 
Pánovi Patakymu sa páčia aj nedeľné zamyslenia, ktoré obohacujú jeho duchovný rozhľad. Často sa – ako píše – stretáva s tým, že mnohí veriaci, keď idú na nedeľnú svätú omšu, ani nevedia, o čom sa v čítaniach píše. Výhovorka, že nemajú čas podľa neho pred Pánom Bohom neobstojí. Ďalej ho teší, že udržiavame objektivitu pri informovaní o aktivitách Svätého Otca, o jeho príhovoroch na generálnych audienciách a pod., teda opak bulváru, ktorý na Slovensku Cirkev znevažuje – dodáva náš poslucháč.
Za jeho slová veľmi pekne ďakujeme a želáme veľa síl pri výstavbe Pastoračného centra na sídlisku Družba v Bardejove. Aj ostatných poslucháčov prosíme o finančnú a najmä duchovnú pomoc v mene nášho poslucháča Mareka.

Dnešnú listáreň ukončíme listom od našej poslucháčky z Trnavy. Želá nám, aby nás Pán požehnával, ochraňoval a bohato napĺňal svojim Svätým Duchom. Veľmi ďakuje za knihu, ktorú sme jej poslali a ktorá ju veľmi potešila.

A teraz sa už s vami, milí poslucháči a priatelia, lúčime. Tešíme sa na stretnutie v januárovom vydaní našej rubriky a samozrejme, každý deň v našom vysielaní pri aktualitách z cirkevného diania vo Vatikáne aj za jeho hranicami. Do pozornosti vám dávame našu internetovú stránku www.radiovaticana.org/slovensko, kde nájdete všetky potrebné informácie. Vaše reakcie a podnety očakávame na našej poštovej adrese: Radio Vaticana, Programma slovacco, Piazza Pia 3, 00120 Cittá del Vaticano alebo e-mailom na adresu [e-mail]. Vopred vám ďakujeme za všetky listy a želáme vám príjemné prežívanie adventu. –sg-