Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu

Možno ste počuli o božom mužovi, ktorý žil v El Salvadore v Latinskej Amerike v 20. storočí. Volal sa Oscar Romero (1917 – 1980). Použijem opis od pátra Bubáka. Väčšinu svojho života to bol človek nesmelý, citlivý a nekonfliktný, vášnivý knihomoľ, váhavec, muž poriadku. Keď bol r. 1977 vymenovaný za arcibiskupa, jedni zajasali, kým iní boli frustrovaní. Zajasali tí, ktorým vyhovoval človek, ktorý sa do ničoho nemiešal. Boli to v tejto ťažko skúšanej krajine hlavne politici, ktorí mali všelijaké bočné záujmy a ktorí neboli radi, keď niekto upozorňoval na ich praktiky, záujmy, ba i zločiny. Sklamaní boli tí, ktorí od katolíckeho pastiera očakávali, že sa bude zastávať utláčaných a nespravodlivo prenasledovaných, ktorý si bude všímať neresti mocných a na tieto neresti bude upozorňovať a ktorí čakali, že hlavný pastier v krajine by mal byť ako Ježiš človekom spolucítenia, odvahy, dobrého videnia do vecí a jasných postojov. Romera za takéhoto človeka - pri všetkej úcte voči jeho osobe - nepokladali.
O tri mesiace od jeho menovania a vysviacky sa však karta zmenila. Dôvodom bolo zavraždenie jezuitského kňaza, starého roľníka a jedného miništranta istým partizánom a nasledujúci útok na obec Aguilares, ktorá bola farnosťou zavraždeného kňaza-jezuitu. Vojaci znesvätili kostol a zabránili Romerovi vstúpiť dovnútra, keď chcel zachrániť konsekrované hostie z bohostánku. Túto udalosť neskôr označil za svoje skutočné „obrátenie". Bolo mu jasné to, na čo ho upozorňovali iní, no čomu nechcel veriť. Zrazu mu svitlo a on zistil, že majú pravdu. Toto bolo pre neho prebudenie sa zo sna. Od tej chvíle prestal mať ohľady na to, kto si o ňom čo pomyslí a kto proti nemu akú zbraň použije. Vo veku 60 rokov sa tento človek úplne zmenil zo zabehaných koľají. Začal vidieť utrpenie salvadorského ľudu a stal sa neobyčajne odvážnym. Kresťania musia byť, ako hovorieval, „odvážni ľudia". Romero začal kázať cez rozhlas. A to tak, že v tých troch rokoch, čo bol prímasom El Salvadoru, všetky rádia v krajine boli pustené naplno. Trvalo to až dovtedy, kým náboženský vysielač nebol vyhodený do luftu. Romero mal neochvejnú dôveru v schopnosť svojho národa stať sa tvorcom vlastnej spoločnosti a vyzýval veriacich, aby sami boli aktívni a „nečakali na to, čo im biskup v nedeľu povie."
Bohatá oligarchia, ktorú neustále napádal, sa ho snažila prehlásiť za „psychopata". Romero nakoniec vyzval príslušníkov armády, aby sa vzopreli rozkazu a urobili koniec utláčaniu vlastného národa. Od toho okamihu musel počítať zo svojím zavraždením. Krátko pred svojou smrťou v jednom interview povedal: „Ako kresťan neverím v smrť bez vzkriesenia... Ako pastier som úlohou, ktorú mi dal Boh, povinný dať svoj život za tých, ktorých milujem; sú to všetci Salvadorania, i tí, ktorí ma chcú zabiť. Biskup môže zomrieť, ale Božia Cirkev, t.j. ľudia nikdy nezahynú." 24. marca 1980 bol počas sv. omše zastrelený.
To je práve to, čo hovorý Ježiš v dnešnej liturgii prvej adventnej nedele: Prebuďte sa!!! V evanjeliu je prítomna silná výčitka voči ľuďom, ktorý nevidia, nepoznajú a ktorí s tým nič nemienia robiť. Sú to ľudia kde žije aj Noe, sú to roľníci a mlynárky, súčasníci Ježiša. Som to aj ja sám, čo počúvam toto Slovo? Pretože ja neviem, v ktorú nočnú hodinu pride zlodej do môjho domu, je lepšie mať stále zamknuté a takto bdieť. Lebo nevieme, v ktorý advent Syn človeka príde definitívne, je istejšie ho stretnuť už teraz. Hoci nevieme kedy príde posledný raz, viem však, že jeho znak môžem vidieť už teraz. Tak ako ľudia po Noem mohli z času na čas vidieť dúhu, ako znak Božej priazne, my, ktorí sme uverili v prvý prichod Syna človeka, môžeme spoznať novú dúhu, lebo to Ježiš je Prostredník medzi Bohom a ľudmi, ktorý prichádza. Už vidím? Už poznám?
Branislav Beniač SJ
Za