2007-11-28 18:08:34

Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Efrém Sýrsky


Vatikán (28. novembra, RV) – Dnešná generálna audiencia vo Vatikáne sa konala v Aule Pavla VI. Pápež Benedikt XVI. sa v dnešnej katechéze zameral na osobnosť sv. Efréma. Zhromaždeným pútnikom, prichádzajúcim do Ríma z rozličných krajín, sa prihovoril nasledovne:

„Drahí bratia a sestry, dnes je rozšírený názor, že kresťanstvo je európskym náboženstvom, ktoré neskôr exportovalo kultúru tohto kontinentu do iných krajín. No skutočnosť je omnoho komplexnejšia, pretože korene kresťanského náboženstva spočívajú v Starom zákone a teda v Jeruzaleme a v semitskom svete. Kresťanstvo stále čerpá z tohto starozákonného koreňa. Aj jeho šírenie v prvých storočiach sa dialo rovnako smerom na západ, do sveta grécko-latinského, kde potom vytvorilo európsku kultúru, a rovnako aj smerom na východ, až do Perzie a Indie. Tu sa sformovalo kresťanstvo v inej kultúre, v semitských jazykoch s vlastným výrazom a kultúrnou identitou. Aby som poukázal na túto kultúrnu rozmanitosť jedinej kresťanskej viery v jej počiatkoch, hovoril som v katechéze minulú stredu o predstaviteľovi tohto odlišného kresťanstva, o perzskom mudrcovi Afrahatovi, ktorý je dnes takmer neznámy. Pokračujúc v tejto línii chcem dnes hovoriť o svätom Efrémovi Sýrskom, ktorý bol najvýznamnejším predstaviteľom kresťanstva sýrskeho jazyka.

Efrém sa narodil v kresťanskej rodine okolo roku 306 v Nisibis. Vyrastal popri Jakubovi, biskupovi Nisibis, a spolu s ním založil v tomto meste teologickú školu. Po vysvätení za diakona žil intenzívnym životom v miestnej kresťanskej komunite až do roku 363, keď Nisibis padlo do rúk Peržanov. Emigroval do Edessy, kde pokračoval v kázaní. Tu aj zomrel v roku 373 ako obeť nakazenia morom pri ošetrovaní chorých. Nevie sa s istotou, či bol mníchom, ale určite zostal diakonom až do svojej smrti a žil v čistote a chudobe.
 
„Takto sa jasne ukazuje v jeho kultúrnej osobitosti spoločná základná kresťanská identita: viera, nádej, - táto nádej, ktorá umožňuje žiť chudobne a panensky v tomto svete, vkladajúc celú svoju nádej v Pána - a nakoniec láska, až po darovanie seba samého pri opatere chorých na mor.
Svätý Efrém nám zanechal veľké teologické dedičstvo. Osobitosť jeho diela spočíva v tom, že sa tu stretáva teológia s poéziou. Efrém bol veľkým básnikom a prezentoval svoju teológiu z veľkej časti v poetickej forme. Poézia mu umožnila prehĺbiť teologickú reflexiu prostredníctvom paradoxov a obrazov. Jeho teológia sa tým zároveň stáva liturgiou, dostáva podobu hudby. Bol naozaj veľkým skladateľom a hudobníkom. Teológia, uvažovanie o viere, poézia, spev a oslava Boha idú ruka v ruke, a práve vďaka tomuto liturgickému charakteru u Efréma jasne žiari božia pravda.

Benedikt XVI. ďalej predstavil Efrémovu poetickú teológiu na troch príkladoch z jeho diela. Prvý úryvok, ako predznamenanie k blížiacemu sa Adventu, vybral z Efrémových hymnov Na narodenie Krista. Takto píše Efrém, upriamujúc svoju pozornosť na Pannu Máriu:

„Pán prišiel v nej, aby sa urobil sluhom.
Slovo prišlo v nej, aby jej mlčky spočinulo v lone.
Blesk prišiel v nej, aby neurobil najmenší hluk.
Pastier prišiel v nej, a hľa, narodený Baránok, čo ponížene plače.
Pretože lono Márie prevrátilo úlohy.
Ten, čo stvoril všetky veci,
prišiel medzi ne, no ako chudobný.
Najvyšší prišiel v Márii,
no vstúpil k nej pokorne.
Žiara prišla v nej,
no odetá do biednych šiat.
Ten, čo štedro udeľuje všetko,
poznal, čo je hlad.
Ten, všetkých napája,
poznal, čo je smäd.
Nahý a bez ničoho vyšiel z nej,
ten, čo zaodieva všetko.
(De nativitate, 11, 6-8)

Ako druhý úryvok Svätý Otec vybral časť z Efrémovho duchovného hymnu, v ktorom poeticky spája postavu Adama v raji s Kristom v Eucharistii. V treťom poetickom vstupe si prítomní veriaci vypočuli začiatok hymnu o perle, v ktorom autor hovorí o perle ako symbole bohatstva a krásy, ktoré ukrýva viera.
Efrém, hoci je tak časovo vzdialený a zasadený v inej kultúre, je podľa slov Svätého Otca aj dnes plne aktuálny pre život rozličných kresťanských cirkví. Objavujeme ho na prvom mieste ako teológa, ktorý vychádzajúc zo Svätého písma, básnicky reflektuje tajomstvo vykúpenia človeka, uskutočneného Kristom, vteleným Božím Slovom. Básňam a liturgickým hymnom Efrém dáva náučný a katechetický charakter, ide tu o teologické hymny, vhodné pre prednes alebo liturgický spev. Efrém si týmito hymnami pomáhal pri príležitostiach liturgických osláv k šíreniu cirkevnej náuky. Vo svojej dobe sa tieto hymny ukázali byť mimoriadne účinnými katechetickým prostriedkom pre kresťanské spoločenstvo.

„Práve spievajúc, oslavujúc, vzdávajúc Bohu chválu, vnímame nielen krásu, ale aj pravdu viery. Takto stretávame zosobnenú Pravdu – Krista.
Významná je Efrémova úvaha na tému Boha Stvoriteľa: nič v stvorenstve nie je osamotené, a svet je popri Svätom písme tiež akousi Božou Bibliou. Keď človek používa svoju slobodu nesprávnym spôsobom, prevracia tento poriadok vesmíru.
Pre Efréma je dôležitá úloha ženy. Spôsob, akým o nej hovorí, vždy inšpiruje k citlivosti a úcte. Prebývanie Ježiša v lone Márie úžasne pozdvihlo dôstojnosť ženy. Pre Efréma, tak ako niet vykúpenia bez Ježiša, tak niet ani vtelenia bez Márie. Božské a ľudské dimenzie tajomstva nášho vykúpenia sú prítomné v Efrémových textoch. V poetickej podobe a so zásadne biblickými obrazmi anticipuje teologický kontext a istým spôsobom aj samotný jazyk veľkých kristologických definícií koncilov piateho storočia.
Efrém, ktorého kresťanská tradícia poctila titulom «lýra Ducha Svätého», zostal diakonom svojej cirkvi po celý život. Bola to voľba rozhodujúca a typická: bol diakonom, teda služobníkom, ako v liturgickej službe, tak ešte radikálnejšie v láske ku Kristovi, ktorú vyspieval neporovnateľným spôsobom, ako aj v láske voči bratom, ktorých privádzal so zriedkavým majstrovstvom k poznaniu Božieho zjavenia.

Príležitosť generálnej audiencie využil Benedikt XVI. aj na výzvu k blížiacemu sa Svetovému dňu boja proti aidsu, ktorý pripadá na 1. december:
Som duchovne blízko tým, čo trpia touto strašnou chorobou a tiež ich rodinám, osobitne tým, ktorých postihla strata najbližších. Všetkých uisťujem o svojej modlitbe. Chcem okrem toho povzbudiť všetky osoby dobrej vôle znásobúsilie na zastavenie šírenia vírusu HIV, zamedz opovrhovaniu, ktoré často padá na postihnutých, a postarať sa o chorých, osobitne o tých, čo sú ešte v detskom veku.“

 Po záverečných pozdravoch adresovaných osobitne mladým, chorým a mladomanželom, Svätý Otec pripomenul blížiaci sa sviatok sv. apoštola Ondreja a udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie. -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.