Vatikán (23.
novembra, RV) - Vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu, Svätý
Otec vychádzajúc z evanjelia, sa zameral aktuálnu otázku konca sveta, keď povedal:
„Od svojich počiatkov Cirkev prežíva túto výstrahu spolu s očakávaním opätovného
príchodu Pána v modlitbe, pričom rozlišuje znamenia čias a zároveň vystríha veriacich
od občasných mesiášov, ktorí z času na čas ohlasujú bezprostredný zánik sveta. V skutočnosti
však dejiny napredujú aj napriek rozličným ľudským drámam a prírodným katastrofám.
V nich sa uskutočňuje plán spásy, ktorý Kristus už naplnil svojim vtelením, smrťou
a zmŕtvychvstaním. Toto tajomstvo Cirkev aj naďalej ohlasuje a uskutočňuje slávením
sviatostí a svedectvom lásky. Drahí bratia a sestry, prijmime Kristovo pozvanie
a prežívajme udalosti každodenného života dôverujúc v jeho prozreteľnú lásku.
Neobávajme sa budúcnosti, aj keď sa nám niekedy javí v šedivých farbách, pretože Boh
Ježiša Krista, ktorý vstúpil do dejín aby ich viedol k transcendentnému naplneniu,
je alfa a omega, počiatok a koniec (por. Sk, 1,8). On nám dáva záruku, že v každom,
čo aj tom najmenšom opravdivom skutku lásky, je obsiahnutý celý zmysel vesmíru. Kto
sa odváži stratiť vlastný život pre Krista, nájde ho opäť v plnosti (Por. Mt, 16,25).
K životu v tejto perspektíve nás osobitným spôsobom
pozývajú Bohu zasvätené osoby, ktoré darovali svoj život bez výhrad do služby Božiemu
kráľovstvu. Medzi týmito by som rád obzvlášť spomenul tie, ktoré sú pozvané ku kontemplatívnemu
životu v klauzúrnych kláštoroch. Práve im Cirkev venuje osobitný deň v stredu, 21.
novembra, čo je aj zároveň liturgickou spomienkou Obetovania Panny Márie. Sme vďační
za týchto ľudí, ktorí žijú z toho, čo im Božia prozreteľnosť zabezpečí prostredníctvom
štedrosti veriacich. Kláštor, „ako spirituálna oáza“ ukazuje dnešnému svetu to, čo
je najdôležitejšie, ba čo je v konečnom dôsledku to najrozhodujúcejšie: na existenciu
posledného dôvodu, pre ktorý sa oplatí žiť, a tým je Boh a jeho nekonečná láska“ (Heiligenkreuz,
9. september 2007). Viera, ktorá je prežívaná v láske, je skutočným liekom na nihilistickú
mentalitu, ktorá v dnešných časoch má neustále väčší vplyv vo svete. Kiež nás na pozemskej
púti sprevádza Panna Mária, Matka vteleného Slova. Prosme ju, aby bola pomocou všetkým
kresťanom v ich svedectve, ktoré by vždy vyrastalo z pevnej a vytrvalej viery.
Po
modlitbe Anjel Pána Svätý Otec venoval svoju pozornosť božiemu služobníkovi Antoniovi
Rosminimu, ktorý bol v ten istý deň blahorečený v Novare. Je to „veľká kňazská
postava vo svete kultúry, poháňaná vrúcnou láskou k Bohu a k Cirkvi. –
zdôraznil Benedikt XVI. - Je známy svedectvom lásky vo všetkých jej dimenziách
a na vysokom stupni, avšak to, čo ho urobil najviac známym, bolo jeho veľkorysé úsilie
o to, čo on sám nazýval “intelektuálna láska”, totiž o zmierenie viery s rozumom.
Kiež jeho príklad pomôže Cirkvi, osobitne cirkevným komunitám v Taliansku, rásť vo
vedomí, že svetlo ľudského rozumu a svetlo milosti, ak kráčajú spolu, stávajú sa prameňom
požehnania pre ľudskú osobu ako aj pre celú spoločnosť“. V pondelok
Svätý Otec prijal na audiencii biskupov z Kene v rámci ich úradnej návštevy Ad Limina
Apostolorum. Vo svojom príhovore poukázal na živosť, ktorou tamojší veriaci dávajú
najavo svoje náboženské cítenie, vytvárajúc tak nový rozmer pestrosti kresťanskej
kultúry. Svätý Otec zdôraznil dôležitosť inštitúcie manželstva a rodiny, ktorú má
africký ľud vo veľkej úcte. Stále však musí čeliť nástrahám, ako sú promiskuita, polygamia
a šírenie sexuálne prenosných ochorení, ktoré ju priamo ohrozujú. „Z tohto dôvodu,“
zdôraznil Benedikt XVI., „je dôležité pomáhať rodičom vo výchove detí ku kresťanskému
manželstvu, uzavretému ako nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou.“ V tejto
súvislosti poukázal na nebezpečenstvo v podobe potratových kampaní a upozornil na
to, že toto priame ničenie ľudského života nemôže byť za žiadnych okolností ospravedlnené.
Biskupov vyzval, aby túto osvetu šírili medzi veriacimi. V závere svojho príhovoru
Benedikt XVI. spomenul, že Cirkev v Keni je známa svojím prínosom k formácii generácií
mladých ľudí, pokiaľ ide o etické princípy a otvorenosť voči pokojnému a úctivému
dialógu s príslušníkmi iných sociálnych a náboženských skupín. „V čase, keď sa
sekularizmus a relativizmus dostávajú cez prostriedky spoločenskej komunikácie k ľuďom,
je esenciálne, aby ste pokračovali v podpore katolíckej identity v školách, univerzitách
a seminároch... Pre spoločnosť sú potrební katolíci, ktorí poznajú a žijú sociálnu
náuku Cirkvi,“ uzavrel svoj príhovor k biskupom z Kene Svätý Otec. Vo svojej
katechéze na stredajšej generálnej audienciiSvätý Otec venoval svoju pozornosť
osobnosti sýrskeho cirkevného otca Afrahata. „Vo svojich Výkladoch sa venuje
rozličným témam. – Zdôraznil Benedikt XVI. - Podľa sýrskej tradície
prezentuje spásu uskutočnenú Kristom ako uzdravenie a Krista ako lekára. Hriech
je potom zranením, ktoré môže uzdraviť jedine pokánie. Afrahat hovorí: «Človek, zranený
v boji, nehanbí sa zveriť do rúk múdreho lekára... rovnako, kto je zranený Satanom,
nemá sa hanbiť, aby spoznal svoju vinu a odlúčil sa od nej, vtedy, keď žiada o liek
pokánia.» (Exp. 7,3)“ Ďalším významným aspektom Afrahatovho diela je jeho učenie
o modlitbe, a osobitne o Kristovi ako učiteľovi modlitby. Kresťan sa modlí, nasledujúc
Kristovu náuku a jeho príklad modliaceho sa. Afrahat píše: „Takto učil modlitbe náš
Spasiteľ, keď hovoril: «Pros v skrytosti toho, ktorý je skrytý, ale ktorý vidí všetko».
A tiež: «Vojdi do svojej izby a modli sa k svojmu Otcovi v skrytosti, a Otec, ktorý
vidí v skrytosti, ťa odmení» (Mt 6,6). Náš Spasiteľ chce ukázať, že Boh pozná túžby
a myšlienky srdca.“ Na záver stredajšej audiencieSvätý Otec vyzval politických
lídrov, aby našli mierové riešenie pre narastajúce násilie v Somálsku, ktoré donútilo
milión ľudí opustiť svoje domovy, keď povedal: „Vyzývam tých, ktorí nesú
politickú zodpovednosť na miestnej aj medzinárodnej úrovni, aby našli mierové riešenie
a priniesli úľavu tomuto drahému ľudu. Povzbudzujem aj úsilie tých, ktorí napriek
nebezpečenstvu a nepohodliu zostávajú v tejto oblasti, aby prinášali pomoc a podporu
jej obyvateľom.“
Vo štvrtok Svätý Otec prijal na audiencii účastníkov
34. zasadnutia Generálnej konferencie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN
(FAO). Vo svojom príhovore zdôraznil, že Svätá stolica sa vždy živo zaujímala o úsilie,
vedúce k oslobodeniu ľudskej rodiny od hladu a podvýživy. Poukázal na to, že vyriešenie
týchto problémov si vyžaduje nielen mimoriadnu oddanosť veci a vysoko špecializované
technické znalosti, ale predovšetkým pravého ducha spolupráce, zjednocujúceho všetkých
mužov a ženy dobrej vôle: „Tento ušľachtilý cieľ – zdôraznil Svätý Otec
- povoláva k neochvejnému uznaniu dôstojnosti ľudskej bytosti v každej fáze
života. Všetky formy diskriminácie, a zvlášť tie, ktoré hatia poľnohospodársky rozvoj,
musia byť odmietnuté, pretože sú narušením základného práva každého človeka „nebyť
hladný“. Toto presvedčenie si v podstate vyžaduje samotná povaha vašej práce v mene
spoločného blaha ľudstva, ako to výstižne vyjadruje vaše motto „fiat panis“ – slová,
nachádzajúce sa aj v srdci evanjelia, ktoré je Cirkev povolaná ohlasovať.“ Prekážky
v náprave situácie, týkajúcej sa hladu a podvýživy, môžu podľa slov Svätého Otca odrádzať,
veľa však závisí od toho, ako sa k nim zodpovední postavia. Ozbrojené konflikty, choroby,
nepriaznivé podmienky životného prostredia a masívna nútená migrácia ľudí – všetky
tieto prekážky by mali slúžiť ako motivácia k zdvojnásobeniu úsilia, aby „každý
človek dostal svoj každodenný chlieb“. Benedikt XVI. ďalej poukázal na to, že
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo zohráva esenciálnu úlohu pri zmierňovaní
svetového hladu a ocenil jej úsilie v tejto oblasti. I to, že neustále pripomína medzinárodnému
spoločenstvu naliehavú potrebu zaktuálňovať metódy a vyvíjať stratégie s ohľadom na
výzvy súčasnosti. Svätý Otec pripomenul, že technický pokrok, aj keď je nesporne
dôležitý, neznamená všetko: „Musí byť umiestnený do širšieho kontextu integrálneho
dobra ľudskej osoby. Musí neustále čerpať výživu so spoločného dedičstva hodnôt, ktoré
môžu inšpirovať konkrétne iniciatívy, zamerané na rovnoprávnejšie rozdeľovanie duchovných
a materiálnych dobier,“ dodal Benedikt XVI. – ls –