Očami viery, vedy a kultúry: Ladislav Hanus - velikán svojej doby

„Doba si vytvára ľudí, ľudia si vytvárajú dobu,“ povedal Ladislav Hanus, katolícky kňaz, teológ, profesor a filozof. Cieľom tohto ročnej storočnice je pripomenúť si túto veľkú osobnosť 20. storočia. Práve pri tejto príležitosti sa v Ríme uskutočnila konferencia, na ktorej si na tohto velikána zaspomínali osobnosti slovenského duchovného, kultúrneho i politického života.


Ladislav Hanus sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Po vychodení ľudovej školy v Mikuláši v roku 1917 začína študovať na tamojšom reálnom gymnáziu. V roku 1925 maturuje a začína študovať teológiu na Spišskom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Po ročnom pobyte v seminári ho spišský biskup Ján Vojtaššák posiela študovať na teologickú fakultu univerzity v Innsbrucku. Strávi tu nasledujúcich šesť rokov. V roku 1928, získava na univerzite doktorát z filozofie, o štyri roky neskôr aj z teológie. V roku 1930 sa stretáva s Romanom Guardinim. 24. júla 1930 bol Ladislav Hanus vysvätený za kňaza a začína pôsobiť ako kaplán v Spišskej Novej Vsi. 10. apríla 1934 bol promovaný na teologickej fakulte v Innsbrucku. O dva roky neskôr pôsobí ako kaplán v Ružomberku pri Andrejovi Hlinkovi. Počas svojho života sa však zaoberal pastorizáciou viacerých farností.

Hluchota komunistického režimu, ako toto obdobie Ladislav Hanus nazýval, zasiahla aj jeho. Od roku 1951 sa musel ukrývať, no 4. septembra 1952 ho štátna bezpečnosť vysliedila a zatkla. Väznili a vyšetrovali ho v Čadci, Ružomberku, Levoči a Košiciach. Odtiaľ ho previezli do Prahy. Takmer dva roky strávil vo väzenskej samotke.
V dňoch 12.-15. októbra 1954 ho vo vykonštruovanom politickom procese so skupinou katolíckych intelektuálov Najvyšší súd v Prahe odsúdi na 16 rokov väzenia. Krátko po procese bol odtransportovaný do uránových baní v Jáchymove.
Slobodu mu vrátila až udelená prezidentská amnestia 20. júla 1965. Vo väzení strávil takmer celých 13 rokov.

1. júla 1984 odchádza zo zdravotných dôvodov do dôchodku. Žije v Ružomberku až do svojej smrti.
10. marca 1987 ho Okresný súd v Liptovskom Mikuláši za trestný čin marenia štátneho dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami odsúdi na jeden rok podmienečne. Dôvodom bolo, že bez štátneho súhlasu spovedal a slúžil omšu v Batizovciach za chorého Jána Magu.
5. marca 1992 mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila veľký čestný doktorát filozofie.
Krátko pred jeho smrťou, 4. januára 1994 pápež Ján Pavol II. vymenoval Ladislava Hanusa za pápežského preláta – apoštolského pronotára.
Ladislav Hanus zomiera 7. marca 1994 v Ružomberku. Za účasti vrcholných predstaviteľov cirkevného a verejného života ho pochovali na ružomberskom cintoríne.