Myšlienka na 33. Cezročnú nedeľu

Keď počúvame tieto pravidelné myšlienky na nedeľné čítania, chceli by sme vždy počuť niečo, čo nás osloví. Niečo, čo nás dokáže povzbudiť, potešiť, čo nám dodá odvahu k vyznávaniu našej viery. Čo náš život urobí o čosi šťastnejším.

Bohužiaľ, liturgické texty nastávajúcej nedele nám asi náladu nezdvihnú. Približujeme sa k záveru liturgického roka, a preto aj čítania nám hovoria o posledných veciach života nás samých či samotného ľudstva. Téma dnešného evanjelia je naozaj desivá: koniec sveta, prenasledovanie, nepokoje, vojny, mučenie, smrť, zrada zo strany najbližších. Dokonca Ježiš povie o Jeruzalemskom chráme: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.” A prorok Malachiáš pridáva k týmto Ježišovým slovám, že všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy, z ktorých nič nezostane. Človek môže reagovať na tieto slová aj nasledovne: Nestrašte ma. Nehovorme o tom, lebo sú to len dohady a nikto z nás nevie, ako to vlastne bude.

Odkiaľ pramení tento strach, ktorý je niekedy taký zrejmý? Iste má na tom podiel aj to, že sme sa hádam priveľmi upli len na tento svet. Premýšľame o tom, čo sme nadobudli a keď si pomyslíme, že to všetko budeme musieť raz opustiť, je nám ťažko. Alebo neveríme celkom, že s osobami, na ktoré sme si tak veľmi zvykli sa uvidíme vo večnosti, ba že si budeme ešte bližší, ako teraz. A možno je tam strach aj preto, lebo sme si vedomí chýb, ktoré sme nenapravili, ktoré nám stále „visia”. Jedno je isté, že prílišný strach napovedá, že niečo nie je v poriadku.

Niet pochýb, že dnešné časy sú ťažké. Stačí si pomyslieť na národy, v ktorých je vojna, v ktorých zomierajú ľudia od hladu alebo nebezpečenstvo hrozby atómovej bomby a veľa ďalších vecí. Nepodobajú sa tieto veci „znakom“, o ktorých hovorí Ježiš v Evanjeliu? Pozrime sa ešte raz na Ježišove slová: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“ Tieto slová nie sú plánom do ďalekej budúcnosti. Opisujú dnešný svet.

Kde teda hľadať radosť? Kde hľadať šťastie, ak vieme čo všetko nás čaká. Liturgia nám nepredkladá len akýsi hrôzostrašný plán, ale dáva nám aj východisko. Boh sa vždy pozerá na jednotlivého človeka, na jeho život. A preto aj prorok Malachiáš môže dať svojmu ľudu radostnú nádej, že pre tých, čo sa boja Pánovho mena, vyjde slnko spravodlivosti. A aj Ježiš hovorí, že nás budú nenávidieť pre jeho meno, ale ak vytrváme, zachránime si život a ani vlas sa nám z hlavy nestratí. Kedy teda dosiahneme trvalé a dokonalé šťastie tu na zemi? Krásne to budeme počuť v úvodnej modlitbe svätej omše: „Trvalé a dokonalé šťastie dosiahneme iba vtedy, keď budeme vždy slúžiť tebe, Bože, pôvodcovi všetkého dobra.

Bohoslužba slova sa vo svätej omši končí spoločnými modlitbami veriacich. Dovoľte mi, drahí poslucháči, aby som aj ja zakončil môj príhovor jednou prosbou z nastávajúcej nedele a aby som sa ju pomodlil za nás všetkých: „Pane, zbav svojich veriacich úzkosti a strachu a naplň ich radostnou nádejou na tvoj slávny príchod.“ Amen.

Ján Dubina, kňaz Banskobystrickej diecézy