Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Čo s imigrantmi v Európe

Stalo sa to len pred týždňom. Štyridsaťsedemročnú Giovannu Reggiani prepadol na rímskom predmestí rumunský prisťahovalec. Znásilnil ju a dobil na smrť. Táto tragédia vyvolala okamžité reakcie zo strany talianskych úradov. Nebolo to len odsúdenie krvavého činu. Vláda rýchlo prijala nariadenie, ktoré umožňuje vypovedať z krajiny cudzincov, ak ich polícia označí za hrozbu pre verejnosť a nájde sa sudca, ktorý to podpíše. Brutálna vražda vyvolala v Taliansku veľké rozhorčenie. Nahnevaná mládež pri jednom z nákupných centier zbila skupinu Rumunov. Predák opozície Silvio Berlusconi dokonca hovoril o zatvorení hraníc pre rumunských prisťahovalcov. Situácia však nie je taká jednofarebná. Len nedávno prezident Napolitano otvorene povedal, že talianska ekonomika by bez imigrantov nefungovala. A prisťahovalci na Apeninskom polostrove, to zďaleka nie sú len Rumuni, ktorí využili vstup do Európskej únie na sťahovanie do západnej časti kontinentu. Na predmestiach Ríma žije veľa Afričanov i obyvateľov Ázie. Oficiálne sa v Taliansku prihlásilo k pobytu asi pol milióna Rumunov. Predpokladá sa, že raz toľko ich tu žije nelegálne. Pre tieto súvislosti sa očakáva v Ríme ešte v tomto týždni stretnutie s rumunským premiérom, aby riešili napätú situáciu.

Na posledné udalosti zareagovala aj Katolícka cirkev. Hovorca Svätej Stolice Frederico Lombardi pre jednu z tlačových agentúr povedal, že akty násilia a xenofóbie sú jednoducho neakceptovateľné a nemožno kriminalizovať celý národ. Táto poznámka sa týka oboch strán. Posledné udalosti v Ríme však znova otvorili otázku prítomnosti imigrantov na starom kontinente. Rumuni nie sú klasickým príkladom, keďže patria do Európskej únie. Je však pravdou, že rozdiely medzi starými a novými členmi v rámci zoskupenia sú veľké. Tisíce Rumunov opúšťajú vlasť preto, lebo hľadajú lepší život niekde inde. Dôvody migrácie ľudí z Balkánu a povedzme Afričanov či Ázijcov do Európy sú teda väčšinou rovnaké. Snaha nájsť si prácu, žiť lepšie a pomôcť tým, čo zostali doma.

Len nedávno prišla Európska únia s návrhom zaviesť tzv. modré karty. Tento systém by umožňoval regulovaný vstup cudzincov na jej územie. Prednosť by mali kvalifikované pracovné sily či vysokoškolskí vzdelaní ľudia. Ak sa na tento návrh dívame len z ekonomického hľadiska, musíme súhlasiť. Európa starne a rozvíjajúca sa ekonomika potrebuje milióny nových zamestnancov. Už dnes je jasné, že domáce obyvateľstvo to nebude. Avšak toto pragmatické riešenie nerieši hlavný problém, a tým je vymieranie európskych národov. Spolu s nami vymiera aj naša kultúra, ktorá má hlboké kresťanské korene. Klásť na prvé miesto hospodársky blahobyt znamená ignorovať stratu vlastnej identity. Možno si povieme, že Slovákov sa to netýka. Naša krajina zažíva ekonomický boom, ľudia majú viac peňazí a chcú si užívať. Treba povedať, že túžba po stále vyššom životnom štandarde často nezdravo určuje naše správanie. Zdá sa, že pre väčšinu Európanov je možný zánik vlastnej kultúry banalitou. V rámci ideológie multikulturalizmu sa hovorí o rovnosti kultúr. Náboženstvo a kultúra idú spolu ruka v ruke. Akákoľvek civilizácia môže prežiť len vtedy, ak si váži samú seba a vie oceniť svoju výnimočnosť. Európania už stratili tento pud sebazáchovy. Bolo by zbytočné stále opakovať slová o kultúre, ktorá je na starom kontinente poznačená hedonizmom a morálnym relativizmom. Ideme z kopca a tento pád nadol sprevádzajú nemalé problémy.

Každý človek má právo hľadať šťastie. Najmä ak pochádza z krajiny, kde možnosti dôstojne žiť sú obmedzené. Nečudujme sa tisícom Afričanov, ktorí natlačení na malých člnoch smerujú k talianskym brehom a pritom riskujú svoje životy. Zúbožení Indovia a Pakistanci v kamiónoch prichytení na hraniciach si často zaslúžia ľútosť. Začiatkom jesene sa jedna Afgánka s troma malými deťmi pokúsila sama prejsť cez Beskydy z Ukrajiny do Poľska. Dve z nich tento niekoľkodňový pochod v studenom počasí neprežili. Ona s ďalším dieťaťom sa zachránili len zázrakom. Svätý Otec Benedikt XVI. často hovorí o utečencoch a veriacim odkazuje, aby ich prijali a pomáhali im. Veď koniec koncov aj členovia Svätej rodiny boli v Egypte len cudzincami. Uchytiť sa v zahraničí nie je ľahké. Prílev utečencov do Európy, a je jedno z akých dôvodov, nastavuje zrkadlo našej mentalite. Európska kultúra je podlomená. Už ju neživí životodarné kresťanstvo, chýba viera vo vlastné schopnosti a presvedčenie o sile pravdy. Preto nedokážeme reagovať na rastúce mešity po celej Európe. Našou hlavnou starosťou je mať sa dobre, a tak radšej pripravujeme modré karty.

Ľuďom v núdzi treba pomáhať. Prichádzajúci imigranti môžu byť v mnohom príkladom. Starostlivosť o rodinu, ochota prijať deti, súdržnosť a snaha o zachovanie identity. Pápež Benedikt XVI. neustále žiada verejné autority, aby podporovali rodiny. Oni neraz váhajú, akoby pochybovali o zmysle takýchto iniciatív. Pohľad na imigrantov však jasne ukazuje, že usporiadaná rodina je najlepším miestom na život. Na prežitie náboženstva a kultúry. Na rast jednotlivca i celých národov.