I. svetové
stretnutie rómskych kňazov, diakonov a rehoľníkov “S Kristom v službe
rómskemu ľudu” – pod týmto mottom bolo v Ríme I. svetové stretnutie rómskych kňazov,
diakonov, rehoľníkov a rehoľníc na konci septembra. Pastorácia Rómov je totiž veľmi
špecifická – treba pri nej vychádzať z tradičného rómskeho kultúrneho prostredia a
jeho miesta v cirkevnom priestore či v spoločnosti ako takej. Účastníci stretnutia,
ktoré zorganizovala Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich
sa preto zamerali najmä na okolnosti, pri ktorých v rómskej komunite vznikajú povolania
a ako zefektívniť pastoráciu Rómov.
Zo stretnutia vzišiel záverečný dokument,
ktorý vám v týchto chvíľach priblížime. Účastníci stretnutia sa zhodli na tom,
že v životoch jednotlivých rómskych kmeňov možno pozorovať veľkú rozdielnosť – aj
v závislosti od krajiny, v ktorej žijú. Súčasná rómska kultúra prechádza mnohými zmenami,
spôsobenými technologickým rozvojom, vplyvom masmédií či postupnej alfabetizácie -
teda gramotnosti Rómov. Tieto ponúkajú aj nové možnosti evanjelizácie. Vďaka tomu
sú si Rómovia stále viac vedomí svojej vlastnej hodnoty a zároveň pociťujú potrebu
pracovať na ľudskom rozvoji vo svojej komunite.
Vzťah medzi Rómami a belochmi
je žiaľ narušený pre vzájomné odmietanie v minulosti. Vďaka novým snahám sa však začína
otvárať pre hľadanie pravdy a prehlbovanie vzájomnej dôvery a nezištnej lásky bez
akejkoľvek túžby po nadradenosti. Aby sme to pochopili, treba si na začiatku uvedomiť
potrebu takéhoto vzťahu.
Takýmto spôsobom dosiahnu aj belosi rešpektovanie
a vypočutie zo strany Rómov. Je to dlhá a namáhavá cesta, ale je nevyhnutná k tomu,
aby vzniklo autentické spoločenstvo vybudované na Kristovom slove a z neho vyplývajúcej
radosti. Náboženský dialóg sa tak stáva neustálym hľadaním pravdy na jednej a na druhej
strane, zároveň tiež pravdy prítomného Krista, znovuobjavenej v slove Evanjelia, ktoré
osvetľuje udalosti života. Iste, jazyk obrazov preniká a ovláda aj rómske rodiny cez
televíziu, internet či reklamu. Takýto jazyk preberaný zo sveta belochov, si vyžaduje
proces pozorného rozpoznania.
Katolícka cirkev vie, že Rómovia pri svojich
bohoslužbách potrebujú spievať, tancovať podľa svojich zvykov, svoju vieru vyjadrujú
aj fyzickými prejavmi. Nestoja o to, aby mali v Cirkvi vyčlenené špeciálne miesto,
napriek tomu, že aj oni sú údmi Kristovho tela. V skutočnosti je potrebná otvorenosť
a rešpektovanie ako zo strany Rómov, tak aj belochov, priestor pre vzájomné odovzdávanie
Evanjelia a skutočne žiť život viery v Cirkvi. Rómovia túžia po tom, aby sa Cirkev,
ktorej sú aj oni súčasťou, stala miestom, v ktorom by každý Róm bol uznaný so všetkými
svojimi výnimočnými vlastnosťami, aby sa stala miestom, kde sú si rovní s každým iným
katolíkom, kde budú mať takú istú dôstojnosť, ktorú získali z toho istého krstného
prameňa.
Pohľad na Rómov, nové východiská a odporúčania Aj pre Rómov
nastal čas, aby sa zmenil pohľad na nich, aby neprevládal obraz, ktorý ich považuje
za akýchsi chudákov potrebujúcich pomoc. Je potrebné sa vzchopiť spolu s ostanými
členmi Cirkvi, aby aj pri tých chudobných akceptovali ich ľudské a duchovné vlastnosti,
ktoré Rómovia majú. Oni, na druhej strane musia byť zasa pripravení prijímať to dobré
od belochov. Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že každá služba musí byť dosiahnutá
v Kristovi a s Kristom, lebo len tak môže ľudská bytosť objaviť svoju veľkosť a vlastnú
dôstojnosť a aj veľkosť tých ostatných. Medziľudské vzťahy, ktoré čerpajú z tohto
poznania sú potom obohatené o skutočnú kultúru pohostinnosti, solidarity a lásky.
Povzbudzovanie
k novým povolaniam medzi Rómami je podľa prítomných jedna z najdôležitejších úloh
v pastorácii Rómov. Vyžaduje si nové povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu,
ľudí preniknutých evanjeliovou transparentnosťou a odhodlaním, ktorí budú pomáhať
pri zrode a rozvoji ďalších povolaní do Pánovej vinice. A rozdielnosti by sme mali
prijímať vzájomnou komunikáciou sŕdc – a tá stojí na schopnosti empatie, čiže záujmu
o druhého a o to, čo práve prežíva, rešpektovať jeho identitu a zvyky a vyhýbať sa
správaniu, ktoré by ho mohlo zraniť. Rómovia zastupujú pri evanjelizovaní svojich
bratov zvláštnu úlohu. Musia ich vystríhať pred mnohými sektami a novými náboženskými
hnutiami, pre ktoré je také časté násilné obracanie na inú vieru. Ti sú pre Rómov
zaujímavé najmä pre ich zvedavosť voči všetkému, čo je atraktívne a pre čo sú príznačné
emócie a zmyslovosť namiesto rozumu. V týchto hnutiach možno pozorovať akýsi triumfalizmus
v porovnaní s Katolíckou cirkvou, ktorá je Rómami všeobecne považovaná za Cirkev belochov.
Na pastoráciu Rómov najmä vo východnej Európe negatívne vplýva chudoba, nehostinné
životné podmienky či nedostatok základných ľudských potrieb.
Účastníci stretnutia
vytýčili aj základné úlohy, na ktoré sa chcú v najbližšom čase zamerať. Medzi základné
patrí vzájomná spolupráca v Cirkvi s rómskymi komunitami a povzbudzovanie miestnych
cirkví k väčšej snahe a aktivite. Tie by sa mali odraziť v špeciálnej pastoračnej
starostlivosti o Rómov. Potrebné je tiež podporovať tie aktivity, ktoré sú už rozbehnuté.
Ďalším prínosom by bolo vytvorenie podobnej štruktúry, akou je Apoštolská
prelatúra a zorganizovať medzinárodný seminár pre Rómov, s cieľom zabezpečiť a podporiť
rozvoj rómskych povolaní a ich špecifickú formáciu. Zvlášť potrební sú v každej krajine
animátori a ich spolupracovníci, ktorí by sa zaoberali výhradne evanjelizáciou Rómov.
Animátori sú povolaní k úlohe sprostredkovateľov medzi Cirkvou a Rómami. To isté platí
aj pre zabezpečenie tak špecifické formácie katechétov, dbajúc pritom na ich náboženské
skúsenosti. Treba sa však pozorne zamerať predovšetkým na rómske ženy, matky, nakoľko
práve ony sú nositeľkami ľudských a náboženských hodnôt v rodine. Integrácia Rómov
musí totiž vychádzať z rodiny základnej bunky každej ľudskej skupiny, ktorá je miestom
výchovy k dialógu, k vzájomnej spolupráci a kreativite.
Dôležitým bodom a
výzvou do budúcnosti je zbavenie sa vzájomných predsudkov, ktorými sú Rómovia aj belosi
často naplnení. Tu si treba uvedomiť, že rasa nás nemá rozdeľovať, ale hľadať v rozdielnosti
jednotu, tak ako sa píše v biblii: “Aby boli jedno, ako sme my jedno. Ja som v nich
a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že
ich miluješ tak, ako miluješ mňa.” (Jn, 17, 22, 23). Veľkú úlohu tu budú mať práve
rómski kňazi, diakoni, či rehoľníci – stanú sa akýmisi mostmi medzi dvoma komunitami.
–sg-