Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Dobre vraj už bolo...

Dobre vraj už bolo... Občas sa stretávame s takouto ironickou poznámkou pri otázke, či sa nám darí dobe.
Cítim túto tendenciu medzi novinármi. Je stále silnejšia. Negativistický tón poukazujúci takmer výhradne na to, čo nefunguje, čo je zlé, čo sa nepodarí. Novinárska práce je podľa nich založená na konflikte. Zaiste, novinárčina má svoje zákony ponuky a dopytu, no odvolávať sa na to, že zaujímavé je iba to, čo prináša konflikt je zcestné.
Typickým príkladom sa stala v posledných dňoch budova renomovaného matematického gymnázia v Bratislave. Jej fasády nevyzerajú zrovna najlepšie. Kto je za to vinný? Čuduj sa svete, podľa novinárskej etiky asi priľahlý tzv. Modrý kostolík. Pretože je postavený v rovnakom štýle, no na rozdiel od gymnázia je opravený. Skúsme si všimnúť hneď prvý a základný rozdiel. Budova gymnázia je vlastníctvom Bratislavského samosprávneho kraja. Kostol je majetkom Katolíckej cirkvi. Kostol sa opravil z darov veriacich. Mesto, mestská časť ani štát na ňu napriek podanej žiadosti neprispeli. No a tu je asi problém. Modrý kostolík je v logike článku vinný za to, že budova gymnázia je schátralá.
Presne opačná logika viedla zasa ďalšiu novinárku, ktorá kritizovala Cirkev za to, že niektoré jej budovy opravené nie sú. Nuž, ťažká logika. Cirkev je vinná tak či tak. Ak sú budovy opravené, je bohatá a je potrebná okamžitá odluka a ak budovy neopravia, mali by sa jej odňať, pretože sa o ne nevie starať.
Ale poďme k pozitívam. Výstava Návrat márnotratného v Bratislave sa stretla s tvrdou reakciou Biskupov. Sú zodpovední sa zverený ľud a preto uznali, že je potrebné upozorniť na zneuctenie Sviatosti zmierenia. Je dobré, že zaznela nielen kritika daného skutku, ale že sa využil priestor v médiách na aktívnu katechézu ohľadom Sviatosti zmierenia a jej zneužitia. Ako vidieť, i z na prvý pohľad negatívnej skutočnosti sa dá vyťažiť pozitívum, je však potrebné vedieť, ako nato. Mladé študentky, ktoré sa podpísali pod kontroverznú výstavu, sa v liste, ktorý poslali Konferencii biskupov Slovenska, nakoniec ospravedlnili. „Obávame sa, že naše tvorivé zámery zostali neodhalené a nepochopené. S ďalšími nadobudnutými znalosťami však už vieme, že sme prekročili istú hranicu. Hoci sme boli presvedčené, že neporušujeme spovedné tajomstvo, neuvedomili sme si narušenie súkromia a sféry intimity spovedajúceho. Za tento prešľap sa poškodeným úprimne ospravedlňujeme. V budúcnosti by sme iste volili inú formu konfrontácie s duchovným. Mrzí nás, že sme si dostatočne neuvedomili dôsledky svojho konania. Nechceli sme zámerne spáchať zlú vec, preto si vážime Vašu zhovievavosť a porozumenie, a ďakujeme za pohľad a stanovisko z Vašej strany!“ napísali v liste.
Osobne práve tento krok mladých dievčat považujem za najväčšie víťazstvo. Nie preto, aby sa cítili ponížené, ale preto, že ako verím, premýšľajú a sú predsa len schopné rozlíšiť. Verím, že im to v živote vydrží a že svojim umením v budúcnosti budú privádzať ľudí k hodnotám bez toho, aby potrebovali negatívne šokovať.
Ďalším pozitívnym krokom, ako ho vnímam ja, je aktivita Erka. Na tento rok prišli s iniciatívou mediálnej výchovy detí. My@médiá. Priliehavý názov aktivity, ktorá pomôže mnohým deťom v ich orientácii v džungli médií. Deti sú v škole častokrát preťažované predmetmi, ktoré v živote využijú minimálne. Chýba im však premet, ktorý by im pomohol sa brániť pred propagandou a umožnil im rozvíjať ich nadanie v mediálnej oblasti. Som rád, že okrem pilotného projektu Ministerstva školstva prišlo s touto aktivitou aj Erko.
Pozitívny a aktívny prístup Cirkvi sa okrem listu biskupov k sociálnej situácii odzrkadlil aj konaním Veľtrhu sociálnych aktivít. Hovorilo sa o pomoci deťom, chorým a sociálne slabším rodinám. Bolo však dobré, že sa nielen hovorilo. Tí, ktorí si našli čas, mohli vidieť veľkú a prepracovanú pomocnú sieť, ktorú Cirkev so svojimi skúsenosťami a ochotou veriacich vybudovala. Nie je to maličkosť. A patrí za ňu vďaka všetkým, ktorým osud človeka nie je ľahostajný. Človek mohol pocítiť dopredu Vianoce nielen v supermarketoch.
Ak sa vrátim k ironickému vyjadreniu zo začiatku môjho príhovoru, dobre nielen bolo, ale verím, že aj je a bude. Ak jediným meradlom dobra nebude iba naša peňaženka a plný žalúdok.