Benedikt XVI.: Svätosť nie je len výsadou vyvolených, je to úloha kresťana a každého
človeka!
Vatikán (1. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes na sviatok Všetkých
svätých spolu s veriacimi na Námestí sv. Petra pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána.
Predtým sa im takto prihovoril:
"Drahí bratia a sestry!
Pri
dnešnej slávnosti Všetkých svätých presahuje naše srdce hranice času a priestoru
a rozrastá sa do nebeských rozmerov. Na začiatkoch kresťanstva nazývali členov
Cirkvi aj 'svätými'. V prvom liste Korinťanom sa napríklad sv.
Pavol obracia na 'tých, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom
mieste.' (1 Cor 1,2). Kresťan je vlastne už svätý, pretože
krst ho zjednocuje s Ježišom a jeho veľkonočným tajomstvom, ale zároveň
sa musí ním stať, priblížiť sa k nemu čo najbližšie. Mnohí si
často myslia, že svätosť je výsadou len pre vyvolených. Stať sa svätým
je však vskutočnosti úlohou každého kresťana, vlastne mohli by sme
povedať, že každého človeka! Apoštol píše, že Boh si nás v Kristovi
požehnal, 'aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske.' (Ef
1,3-4). Všetky ľudské bytosti sú povolané k svätosti, ktorá je v živote
Božích synov, v tej 'podobe' s Ním, na ktorú boli stvorení. Všetky
ľudské bytosti 'sú ' synmi Boha a všetci sa 'musia' stať tými,
ktorými sú, cez namáhavú cestu slobody. Všetkých Boh pozýva, aby sa stali súčasťou
jeho svätého ľudu. 'Cesta' je Kristus, Syn, Svätý v Bohu: nik nepríde
k Otcovi, iba cez Neho (por. Jn 14,6). Cirkev múdro
vložila do úzkej súvislosti slávnosť Všetkých svätých a Spomienku
na všetkých verných zosnulých. Pri našej modlitbe na oslavu Boha a na úctu blahoslavených
duší ktorých nám dnes predstavuje liturgia ako 'veľký zástup,
ktorý nik nemôže spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov'
(Zjv 7,9), sa spája v modlitbe za tých, ktorí nás predišli na ceste
z tohto sveta do večnosti. Práve im venujeme zajtra mimoriadne našu modlitbu
a za nich budeme sláviť eucharistickú obetu. Vskutku, Cirkev nás k modlitbe
za nich pozýva každý deň, poukazujúc na utrpenia a ťažkosti každého
dňa, až dovtedy, kým nebudú očistení, aby sa tak mohli spoločne radovať zo
svetla a pokoja Pána vo večnosti.
V strede
zástupu svätých žiari Panna Mária, 'pokorná a najvyššia z bytostí' (Dante,
Nebo, XXXIII, 2). Vkladajúc našu ruku do jej dlane sa cítime posmelení elánom do života
svätosti. Jej zverujeme naše každodenné úsilie a modlíme sa k nej aj dnes za našich
drahých zosnulých, v dôvernej nádeji, že sa jedného dňa všetci spoločne stretneme
v oslávenom spoločenstve svätých." –sg-