Očami viery, vedy a kultúry: List moslimov predstaviteľom kresťanských cirkví

V uplynulých týždňoch zaslalo 138 moslimských lídrov otvorený list pápežovi Benediktovi XVI. a ďalším kresťanským lídrom. Tento list leží v jasnom kontexte pokračovania prvého listu, ktorý bol poslaný pred rokom ako reakcia na známy prejav Svätého Otca v Regensburgu, ktorý niektorí moslimovia nesprávne interpretovali ako útok na islam. Teraz začína byť jasné, že je to práve naopak – prejav bol dôležitým impulzom k výraznému posunu komunikácie medzi obomi náboženstvami. V dnešnej rubrike Očami viery, vedy a kultúry sa bližšie pozrieme na aktuálny list moslimov, aj na to, ako ho vníma Katolícka cirkev.
 
Pozitívne aspekty listu moslimov
„Hľadanie spoločnej pôdy medzi moslimami a kresťanmi nie je iba záležitosťou zdvorilého ekumenického dialógu medzi jednotlivými náboženskými lídrami,“ uviedlo 138 moslimských predstaviteľov z celého sveta v liste adresovanom pápežovi Benediktovi XVI. a ďalším kresťanským predstaviteľom, v ktorom navrhujú, aby sa teologické podobnosti medzi obomi náboženstvami stali základom pre pokoj a porozumenie. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol jezuitský páter Samir Khalil Samir, docent dejín arabskej kultúry a islamistiky na Univerzite sv. Jozefa v Bejrúte, v liste vidí základný pozitívny aspekt – celá jeho štruktúra je jasne založená na Božej láske a ľudskej láske k blížnemu:
„Táto formulácia nie je celkom tradičná pre spôsob myslenia a mentálnu a teologickú štruktúru moslimskej tradície. Hovoriť o Božej láske je vlastné kresťanstvu, v moslimskej tradícii ide o zriedkavé vyjadrenie. Ide teda o akt dobrej vôle, snahu nájsť spoločnú pôdu.“

 
Páter Samir sa zmienil aj o nových pozitívnych prvkoch, ktoré list prináša:
„Predovšetkým s ohľadom na prvý list, poslaný pápežovi, ktorý bol trochu kritický, tento list neobsahuje žiadnu kritiku. Je to ponuka na hľadanie toho, čo majú obe náboženstvá spoločné. Už v názve sa nachádzajú jedny z najkrajších slov, pochádzajúcich z Koránu, kde Mohamed hovorí ku kresťanom: ‛Zhodnime sa aspoň na jednej veci – na jedinečnosti Boha‛. Ďalšou vecou, ktorá stojí za povšimnutie je, že sa zväčšil počet podpísaných – z 38 pri prvom liste sa stalo 138. Ďalším pozitívnym prvkom je, že medzi nimi je mnoho laických učencov, nielen imám a duchovní. Toto je veľmi dôležité, pretože sa berie do úvahy realita islamu... Je to iniciatíva, ktorá sa nezačína obranou proti niekomu. Fakt, že ide o pokojnú iniciatívu a pokojnú atmosféru, je podstatný pre všetkých.“
Ako uviedol páter Samir, vo vzťahu medzi kresťanmi a moslimami je teraz potrebné prejsť od kontroverzie ku kritickému dialógu. Takému, kde kritika neznamená odmietanie toho, čo mi hovorí druhá strana, ale prijatie a zohľadnenie tejto kritiky s úmyslom nájsť spoločné kritériá.

Reakcia Vatikánu
Niektorí zo 138 signatárov listu sa zúčastnili aj na medzinárodnom medzináboženskom stretnutí za pokoj v Neapole v dňoch 21. – 23. októbra. Nielen oni, ale aj katolícky svet čaká, či a aká bude reakcia z Vatikánu. Odpoveď nám poskytol predseda Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami kardinál Jean-Louis Tauran:
„Určite bude odpoveď, pretože je ide o pozitívny signál voči kresťanom. V liste sa nachádzajú niektoré nové veci. Napríklad keď sa hovorí o Ježišovi, robí sa tak prostredníctvom citácií z Nového zákona a nie z Koránu. Okrem toho, text nie je polemický a je tu veľa pozitívnych aspektov. Vidieť tu vôľu spolupracovať na pokoji prostredníctvom náboženstva. V liste sa uvádza, že moslimovia a kresťania spolu predstavujú 55 percent z celkového počtu obyvateľov Zeme a toto je veľký potenciál, ktorý môže prispieť k mieru vo svete. Pozitívny obsah tohto posolstva sa berie do úvahy.“
 
Náboženstvá ako nástroj pokoja
Ako sa vyjadril kardinál Tauran o dialógu kresťanov a moslimov, je potrebné urobiť tieto náboženstvá nástrojom pokoja, ktorým sa má odpovedať na teroristické aktivity, skrývajúce sa pod rúško obrany viery:
„Tento dialóg je dlhou cestou. Potrebujeme sa lepšie spoznávať. Dialóg je púť aj riziko. Púť preto, lebo, samozrejme, potrebujeme veľa času, aby sme sa spoznali, pochopili bohatstvo druhých. Riziko preto, leto mi kladie otázku: Aký je môj Boh, v ktorého verím? Moja viera má dôsledky pre môj život. Núti ma konať zvláštne spytovanie svedomia. Zakaždým, keď sa nachádzame pred nejakou malou ťažkosťou, skladáme účet nedostatočnej znalosti. Takže stále potrebujeme viesť dialóg, hovoriť. To je námaha, ktorá je stále pred nami.“

 
Predseda Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami pre Vatikánsky rozhlas reagoval aj na konštatovanie, že násilie a náboženstvo nemôžu kráčať spolu a na otázku, čo by v tejto súvislosti mali urobiť náboženskí lídri:
„Pozvať svojich stúpencov k zdieľaniu troch presvedčení, ktoré sú obsiahnuté v liste – že Boh je len jeden, že nás miluje a že aj my tohto Boha musíme milovať. Boh nás povoláva k láske voči našim blížnym. Povedal by som, že toto predstavuje veľmi povzbudzujúce znamenie, pretože ukazuje, že dobrá vôľa a dialóg sú schopné zvíťaziť nad predsudkami. Je to duchovné priblíženie sa v medzináboženskom dialógu, ktorý by som nazval dialógom spirituality.“ –dj-