Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Demografická zima v Európe
Pápež Benedikt XVI.
sa často vracia k všeľudským, alebo celoeurópskym problémom a poukazuje na to, že
Boh a Ježiš Kristus prichádza na pomoc človeku a ľudstvu. Ide mu o záchranu a ochranu
základných ľudských hodnôt a práv. Tým smerom riadi aj pôsobenie Cirkvi, ako to
uviedol vo svojom príhovore k rímskym kňazom: „Myslím, že jadro našej pastoračnej
činnosti možno vyjadriť takto: pomôcť našim veriacim, aby robili vo svojom živote
základné voľby a rozhodnutia, ktoré sú otvorené životu“.
Otázka ľudského života bola vždy podstatná pre každého
veriaceho človeka a v poslednej dobe je stále intenzívnejšie premetom starostlivosti
katolíckej Cirkvi. Stačí si pripomenúť mnohé dokumenty a prejavy na najvyšších fórach
o ochrane ľudského života od samého počiatku až po prirodzenú smrť. „Nezabiješ!“
je jedno z desiatich Božích prikázaní a právo na život je prvotné, nedotknuteľné,
ako my povieme, posvätné.
S ním úzko súvisí otázka rodiny, národa i štátu,
ba aj celej ľudskej spoločnosti. Nové životy značia prírastok pre každé spoločenstvo.
Kde ich niet, tam sa tratí nádej pre budúcnosť. Národy, štáty a kontinenty tak nastupujú
na cestu postupného starnutia a úpadku na počte. Dotýkame sa otázky demografie,
s ktorou úzko súvisí pôrodnosť ako aj jej prekážky, akou je predovšetkým potrat.
Dnes
prežívajú naše generácie úpadok takzvanej západnej civilizácie, ktorý sa prejavuje
najmä v poklese pôrodnosti. Svätý Otec so smútkom poukázal na tento jav: „Problém
Európy, ktorá -ako sa zdá- takmer nechce mať deti, mi preniká do duše. Táto Európa
sa zdá byť unavená, ba ako keby sa chcela rozlúčiť s históriou. Prečo to?“ Stratili
Európania naozaj nádej? Aj Ján Pavol II. ešte roku 1985 tvrdo nazval tento prudký
pokles pôrodov „demografickou samovraždou“. Benedikt XVI. si všimol v júni tohto roku
pred našimi biskupmi, že aj Slovensko „pociťuje krízu manželstva a rodenia detí“.
Letmý
pohľad na európske štatistiky len potvrdzuje diagnózu oboch pápežov. Ako je všeobecne
známe, iba na udržanie počtu obyvateľov (bez vzrastu) jeden manželský pár by mal
mať minimálne dve deti (ba priemerne, ak chceme byť presní, 2,1 deti). Dnes však pripadá
na jeden rodičovský pár v Európe iba 1,35 deti, čiže rodičia ani len nenahradia seba
samých. To značí, že za takých okolností sa európske národy behom najbližších generácií
stenčia až takmer po vyhynutie. Už dnes v Nemecku tretina žien nemá vôbec deti
a podľa výpočtov počet obyvateľstva sa zmenší za necelých sto rokov z 80 miliónov
na 32, kým v Taliansku padne na jednu štvrtinu -15 miliónov-, a v Španielsku
na 11 miliónov. Obyvateľstvo Európy tvorilo roku 1950 22% celkového osadenstva
ľudstva, ale roku 2050 bude takto tvoriť iba 7% všetkých obyvateľov zeme.
Nie
div, že aj inštitúcie Európskej únie si začínajú, i keď oneskorene a nedostatočne,
všímať demografické starnutie Európy. Čo sa týka Slovenska, naši biskupi vydali 4.júla
tohto roku zvláštne Vyhlásenie k demografickej situácii na Slovensku, ktorú označujú
ako nepriaznivú, ba až „hrozivú“. Naši pastieri výslovne upozorňujú: „Priemerný počet
narodených detí pripadajúcich na jednu ženu je na Slovensku nižší ako pred desiatimi
rokmi: miesto potrebných 2,1 (rozumej: len na udržanie počtu obyvateľov) poklesol
z 1,43 (pred desiatimi rokmi) na dnešných 1,2....Je zrejmé, že rodina, ktorá nemá
deti, naisto vymrie. To isté sa stane aj s národom“. Biskupi potom poukazujú aj na
hlbšie príčiny tohto mimoriadne závažného celospoločenského problému; sú to hospodárska
situácia, ale predovšetkým kríza manželstva a rodiny (voľné spolužitie, rozvodovosť,
presadzovanie iných typov spolužitia), egoistický individualizmus a bezuzdné rozkošníctvo.
Do rámca demografickej situácie v Európe a na Slovensku zapadá aj každá úvaha
o potrate, ktorý ničí už splodený ľudský život a teda sa podieľa na prudkom
poklese obyvateľstva. Aj slovenskí biskupi preto ku koncu svojho Vyhlásenia oslovujú
veriacich i všetkých ľudí dobrej vôle, aby si spoločne vážili (citujem:) „posvätnosť
a nedotknuteľnosť ľudského života, jeho nezameniteľnú, neopakovateľnú hodnotu a dôstojnosť“.
--Minulého 7.septembra sa k otázke ľudského života znovu vyjadril s jemu vlastnou
jasnosťou a autoritou BenediktXVI. vo svojom prejave v Mariazelli,
ktorý platil zvlášť pre Rakúsko, ale aj pre iné krajiny a pre nás. Tu sú jeho závažné
slová:
„Právo na život je základné ľudské právo a predpoklad pre všetky
iné práva. To platí pre život od počatia až po jeho prirodzený koniec. Preto potrat
nemôže byť ľudské právo – je jeho opak. Je „hlboká sociálna rana“, ako to neúnavne
zdôrazňoval náš zomrelý spolubrat kardinál Franz Koenig. Keď to hovorím, nerobím to
pre cirkevný záujem. Chcel by som sa skôr stať obrancom hlboko ľudskej požiadavky
a hovorcom tých, čo sa majú narodiť a nemajú hlas...Apelujem na politikov, aby nedovolili
považovať deti ako prípad choroby, ani nedovolili odňať vo vašom zákonodarstve označenie
pre potrat ako neprávo. Hovorím to, lebo ma pohýna starosť o ľudské hodnoty...Treba
vykonať všetko možné, aby sa európske národy znovu otvorili prijať deti,...treba napomáhať
podmienkam, ktoré umožnia mladým rodinám vychovať deti...“
To sú jasné
slová nádeje na možnosť „demografickej jari“ po „demografickej zime“, na víťazstvo
„kultúry života“ proti „kultúre smrti“. Kard. Jozef Tomko