2007-10-28 14:01:49

Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Demografická zima v Európe


RealAudioMP3 Pápež Benedikt XVI. sa často vracia k všeľudským, alebo celoeurópskym problémom a poukazuje na to, že Boh a Ježiš Kristus prichádza na pomoc človeku a ľudstvu. Ide mu o záchranu a ochranu základných ľudských hodnôt a práv. Tým smerom riadi aj pôsobenie Cirkvi, ako to uviedol vo svojom príhovore k rímskym kňazom: „Myslím, že jadro našej pastoračnej činnosti možno vyjadriť takto: pomôcť našim veriacim, aby robili vo svojom živote základné voľby a rozhodnutia, ktoré sú otvorené životu“.
 
Otázka ľudského života bola vždy podstatná pre každého veriaceho človeka a v poslednej dobe je stále intenzívnejšie premetom starostlivosti katolíckej Cirkvi. Stačí si pripomenúť mnohé dokumenty a prejavy na najvyšších fórach o ochrane ľudského života od samého počiatku až po prirodzenú smrť. „Nezabiješ!“ je jedno z desiatich Božích prikázaní a právo na život je prvotné, nedotknuteľné, ako my povieme, posvätné.

S ním úzko súvisí otázka rodiny, národa i štátu, ba aj celej ľudskej spoločnosti. Nové životy značia prírastok pre každé spoločenstvo. Kde ich niet, tam sa tratí nádej pre budúcnosť. Národy, štáty a kontinenty tak nastupujú na cestu postupného starnutia a úpadku na počte. Dotýkame sa otázky demografie, s ktorou úzko súvisí pôrodnosť ako aj jej prekážky, akou je predovšetkým potrat.

Dnes prežívajú naše generácie úpadok takzvanej západnej civilizácie, ktorý sa prejavuje najmä v poklese pôrodnosti. Svätý Otec so smútkom poukázal na tento jav: „Problém Európy, ktorá -ako sa zdá- takmer nechce mať deti, mi preniká do duše. Táto Európa sa zdá byť unavená, ba ako keby sa chcela rozlúčiť s históriou. Prečo to?“ Stratili Európania naozaj nádej? Aj Ján Pavol II. ešte roku 1985 tvrdo nazval tento prudký pokles pôrodov „demografickou samovraždou“. Benedikt XVI. si všimol v júni tohto roku pred našimi biskupmi, že aj Slovensko „pociťuje krízu manželstva a rodenia detí“.

Letmý pohľad na európske štatistiky len potvrdzuje diagnózu oboch pápežov. Ako je všeobecne známe, iba na udržanie počtu obyvateľov (bez vzrastu) jeden manželský pár by mal mať minimálne dve deti (ba priemerne, ak chceme byť presní, 2,1 deti). Dnes však pripadá na jeden rodičovský pár v Európe iba 1,35 deti, čiže rodičia ani len nenahradia seba samých. To značí, že za takých okolností sa európske národy behom najbližších generácií stenčia až takmer po vyhynutie. Už dnes v Nemecku tretina žien nemá vôbec deti a podľa výpočtov počet obyvateľstva sa zmenší za necelých sto rokov z 80 miliónov na 32, kým v Taliansku padne na jednu štvrtinu -15 miliónov-, a v Španielsku na 11 miliónov. Obyvateľstvo Európy tvorilo roku 1950 22% celkového osadenstva ľudstva, ale roku 2050 bude takto tvoriť iba 7% všetkých obyvateľov zeme.

Nie div, že aj inštitúcie Európskej únie si začínajú, i keď oneskorene a nedostatočne, všímať demografické starnutie Európy. Čo sa týka Slovenska, naši biskupi vydali 4.júla tohto roku zvláštne Vyhlásenie k demografickej situácii na Slovensku, ktorú označujú ako nepriaznivú, ba až „hrozivú“. Naši pastieri výslovne upozorňujú: „Priemerný počet narodených detí pripadajúcich na jednu ženu je na Slovensku nižší ako pred desiatimi rokmi: miesto potrebných 2,1 (rozumej: len na udržanie počtu obyvateľov) poklesol z 1,43 (pred desiatimi rokmi) na dnešných 1,2....Je zrejmé, že rodina, ktorá nemá deti, naisto vymrie. To isté sa stane aj s národom“. Biskupi potom poukazujú aj na hlbšie príčiny tohto mimoriadne závažného celospoločenského problému; sú to hospodárska situácia, ale predovšetkým kríza manželstva a rodiny (voľné spolužitie, rozvodovosť, presadzovanie iných typov spolužitia), egoistický individualizmus a bezuzdné rozkošníctvo.

Do rámca demografickej situácie v Európe a na Slovensku zapadá aj každá úvaha o potrate, ktorý ničí už splodený ľudský život a teda sa podieľa na prudkom poklese obyvateľstva. Aj slovenskí biskupi preto ku koncu svojho Vyhlásenia oslovujú veriacich i všetkých ľudí dobrej vôle, aby si spoločne vážili (citujem:) „posvätnosť a nedotknuteľnosť ľudského života, jeho nezameniteľnú, neopakovateľnú hodnotu a dôstojnosť“. --Minulého 7.septembra sa k otázke ľudského života znovu vyjadril s jemu vlastnou jasnosťou a autoritou Benedikt XVI. vo svojom prejave v Mariazelli, ktorý platil zvlášť pre Rakúsko, ale aj pre iné krajiny a pre nás. Tu sú jeho závažné slová:

„Právo na život je základné ľudské právo a predpoklad pre všetky iné práva. To platí pre život od počatia až po jeho prirodzený koniec. Preto potrat nemôže byť ľudské právo – je jeho opak. Je „hlboká sociálna rana“, ako to neúnavne zdôrazňoval náš zomrelý spolubrat kardinál Franz Koenig. Keď to hovorím, nerobím to pre cirkevný záujem. Chcel by som sa skôr stať obrancom hlboko ľudskej požiadavky a hovorcom tých, čo sa majú narodiť a nemajú hlas...Apelujem na politikov, aby nedovolili považovať deti ako prípad choroby, ani nedovolili odňať vo vašom zákonodarstve označenie pre potrat ako neprávo. Hovorím to, lebo ma pohýna starosť o ľudské hodnoty...Treba vykonať všetko možné, aby sa európske národy znovu otvorili prijať deti,...treba napomáhať podmienkam, ktoré umožnia mladým rodinám vychovať deti...“

To sú jasné slová nádeje na možnosť „demografickej jari“ po „demografickej zime“, na víťazstvo „kultúry života“ proti „kultúre smrti“.

Kard. Jozef Tomko







All the contents on this site are copyrighted ©.