Výmena ratifikačných listín Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Bosnou a Hercegovinou

Vatikán (25. októbra, RV) – Vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone a prezident Bosny a Hercegoviny Željko Komšić si dnes vymenili ratifikačné listiny Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Bosnou a Hercegovinou, ktorú spoločne podpísali 19. apríla 2006 v Sarajeve a tiež jej dodatočného protokolu, podpísaného 29. septembra 2006. Pri tejto príležitosti sa prítomným prihovoril vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone.

Okrem iného zdôraznil, že „dnešný deň je historickým vo vzájomných vzťahoch medzi Svätou stolicou a Bosnou a Hercegovinou. Znamená tiež koniec jednej etapy a začiatok ďalšej, ktorá bude charakteristická dlhou vzájomnou spoluprácou. Dohoda naznačuje pozitívny vývoj v upevňovaní štátneho práva a tiež demokratických princípov, na ktorých chce Bosna a Hercegovina stavať v budúcnosti. V krajine, ktorá v sebe zahŕňa multietnickú a pluralitnú náboženskú spoločnosť, rieši dohoda právnu istotu vývoja náboženského života, najmä čo sa týka jeho verejného ponímania. Dodatočný protokol dohody, ktorý bol podpísaný 29. septembra 2006, zasa predpokladá podklady pre zmiešanú komisiu v súvislosti s  výkladom Zmluvy a jej ďalšou aplikáciou v praxi“.

 V Bosne a Hercegovine žije 44 % Bosniakov-moslimov, 31 % Srbov, 17 % Chorvátov a 6 % Juhoslovanov. Krajina má 3.850.000 obyvateľov, z ktorých je približne 12,1 % katolíkov – čiže asi 467.000. V krajine pôsobia 6 biskupi a približne 600 kňazov. Predsedom bosniackej biskupskej konferencie je kardinál Vinko Puljic, arcibiskup Sarajeva. Aktuálny spôsob vlády robí z Federácie Bosny a Hercegoviny jednu z najkomplikovanejších demokracií sveta. Táto nezávislá krajina vznikla po rozpade Juhoslávie 9. januára 1992. Je tvorená chorvátsko-bosniackou federáciou a Srbskou republikou. V roku 1993 sa v Bosne a Hercegovine proti sebe postavili Chorváti a Bosniaci (moslimovia žijúci v Bosne a Hercegovine), z ktorých každý tiež bojoval proti tunajším Srbom. Hranice medzi národnostnými entitami v Bosne a Hercegovine sú imaginárne a stanovené iba Daytonskou dohodou z roku 1995.

 
Bosna a Hercegovina nemá stáleho prezidenta. Jeho funkcie zastáva tzv. Vedenie Bosny a Hercegoviny, tvorené troma prezidentmi, zvolenými svojimi národnostnými komunitami: chorvátskou, moslimskou a srbskou. Vždy je jeden z tých troch predsedajúcim. Predsedajúci sa strieda každých osem mesiacov. Po voľbách v novembri 2006 je Bosna a Hercegovina riadená tromi umiernenými vodcami: moslimom Harisom Silajdzićom, Srbom Nebojsom Radmanovićom a Chorvátom Željkom Komśićom. Aktuálnym predsedajúcim je od 6. júla Željko Komśić, člen sociálno-demokratickej strany Bosny a Hercegoviny. –lr,sg-