Očami viery, vedy a kultúry: Deň boja proti chudobe

Chudoba vo svete

„Prispejme spolu k odstráneniu chudoby vo svete!“ – to je výzva, ku ktorej sa pripájajú mnohé vyspelé krajiny sveta. Realita - aj v 21. storočí - však v tejto oblasti stále zaostáva. Asi jeden a pol miliardy ľudí vo svete trpí biedou, chudobou a nedostatkom. Číslo narastá nielen v rozvojových, ale aj vo vyspelých krajinách. Z 50-tich najchudobnejších štátov sveta je podľa informácií rozvojového programu OSN len v subsaharskej Afrike tridsaťtri. Výzva, aby každý prispel k odstraňovaniu chudoby, je teda stále aktuálna a zopakoval ju aj Svätý Otec.

Posolstvo Svätého Otca

Podvýživa, chudoba, negramotnosť, zlá zdravotná situácia – to sú najväčšie dôsledky nerovnosti vo svete. Hoci v rokoch 1960-1980 nastal v afrických krajinách istý pokrok, či už ekonomický alebo sociálny, neskôr sa znovu spomalil. 16. október sa stal Svetovým dňom výživy. Pri tejto príležitosti zaslal pápež Benedikt XVI. v liste riaditeľovi Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Jacquesovi Dioufovi posolstvo, v ktorom uvádza, že „oslobodiť milióny ľudí od hladu je jednou z najdôležitejších výziev súčasnosti“. Pápež ďalej podčiarkol, že je neprijateľné, aby toľké ľudské bytosti boli v ohrození života pre nedostatok každodennej potravy. Podľa odhadov OSN viac ako 850 miliónov ľudí na svete trpí hladom. Svätý Otec vo svojom posolstve zdôrazňuje, že všetkým z nás musí záležať na tom, aby každý človek mal právo na nevyhnutnú potravu a aby toto právo bolo naplnené. Poraziť hlad vo svete bude možné len vtedy, ak sa spoja individuálne a medzinárodné snahy. Ako so žiaľom konštatoval Benedikt XVI., doterajšie snahy počet hladujúcich vo svete výrazne neznížili: „Ak totiž ľuďom ponúkame len materiálne zabezpečenie, tak pre nich stále robíme príliš málo. Dôležitá je taktiež láska a solidarita.“ - dodal Svätý Otec.

Ako sa ďalej uvádza v posolstve, najväčšou tragédiou pri nedostatku potravy je utrpenie malých detí, ktoré sú odmala nútené pracovať, alebo ich verbujú do ozbrojených polovojenských skupín výmenou za jedlo. Podľa Andreu Von Brandta, z organizácie FAO, na svete máme momentálne toľko potravy, že by sa ňou nasýtilo 12 miliárd ľudí. Problém je, že niektoré sociálne skupiny, napríklad chudobní, vyhnanci, v niektorých krajinách tiež ženy a deti, či jazykové a etnické menšiny, nemajú k strave dôstojný prístup a pritom veľká väčšina z nich by bola ochotná aj pracovať. Situáciu komplikuje najmä rozdeľovanie potravy, prístup k nej, politika a vylúčenie niektorých skupín zo spoločnosti. Organizácia FAO vypracovala istý návod, ktorý vládam ponúka možnosti ako čeliť a znížiť problém hladu.

„Rozličné programy, návody dobrovoľníckych skupín – či už ich odmietajú alebo akceptujú všetky členské štáty FAO, poskytujú vládam špecifické odporúčania o tom, ako vtlačiť právne princípy výživy, napríklad legislatívne, do národných poľnohospodárskych politík. Dúfame, že tento deň prispeje k tomu, aby sme ešte viac uvažovali o probléme hladu a výživy. Nesmieme zabúdať, že hlad je na prvom mieste ako príčina smrti vo svete. Dnes vo svete chronicky trpí hladom podľa našich štatistík 856 miliónov ľudí – čo je prakticky asi toľko ako Európa so Severnou Amerikou dokopy. Dôležité sú dve hlavné veci: prvá - že právo na výživu tu je a je možné ho uskutočniť a druhá - že štáty majú povinnosť uskutočniť v praxi tento záväzok,- zrealizovať ho na medzinárodnom stupni a uviesť ho do praxe.“

Deň boja proti chudobe

Na Svetový deň výživy nadviazal 17. októbra Svetový deň boja proti chudobe, ktorý vyhlásila OSN. Po generálnej audiencii na Námestí sv. Petra sa k nemu vyjadril aj pápež Benedikt XVI. Poznamenal, že podmienky chudoby, v ktorých sa veľká časť ľudstva ocitá, sú enormné.
“Dnes sa oslavuje Svetový deň odmietnutia chudoby, vyhlásený OSN pod názvom Medzinárodný deň boja proti chudobe. Mnohé národy žijú stále v podmienkach veľkej extrémnej biedy. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa stále prehlbuje a je viditeľnejší a to aj v ekonomicky vyspelejších krajinách. Znepokojujúca situácia sa odvíja od ľudského vedomia, keďže podmienky, v ktorých narastá počet biednych sú také, že zraňujú ľudskú dôstojnosť a následne sú škvrnou na skutočnom harmonickom spoločenskom pokroku vo svete. Povzbudzujem a vyzývam teda k ešte väčšiemu úsiliu na odstránenie chudoby a jej tragických dôsledkov.“

Myšlienka Svetového dňa odmietnutia chudoby, kvôli ktorej Svätý Otec apeloval na vyspelé krajiny, je myšlienka bratského rozdelenia sa s marginalizovanými a odstrčenými a tiež s tými, ktorí nemajú strechu nad hlavou, podobne ako bezdomovci na parížskej periférii. Práve k nim sa v roku 1992 rezolúciou z generálneho zasadnutia OSN k tomuto dňu pripojil aj pápež Ján Pavol II. keď bol 21. augusta 1997 pred pamätnou tabuľou na námestí Trocader v Paríži. Túto udalosť si tento rok pripomenuli aj slávnosťou v Bazilike sv. Jána z Laterána v Ríme a podobný program bol aj v rozličných častiach sveta - napríklad v Kábule, kde vypustili 500 šarkanov s nápisom „Speak out“ – teda „Nemlčte!“. O tom, či bol zaznamenaný pokrok v tomto smere počas uplynulých 20-tich rokov, hovorí pre Vatikánsky rozhlas Claudio Calvaruso – predseda asociácie priateľov ATD – štvrtý svet – teda medzinárodného hnutia na boj proti chudobe, ktoré založil Otec Joseph Wresinski.

„Ja osobne nevidím veľký pokrok, pretože kvalita vzťahu medzi chudobnejšími a spoločnosťou a komunitami je ešte veľmi, veľmi slabá, nepatrná, veľmi biedna, a výzva otca Josepha Wresinskeho o tom, aby sme sa delili so starosťami, bolesťami, nádejami a so snahou pre záujmy chudobných je výzvou, ktorá odišla do stratena.“

Slogan Hnutia ATD je „Odporovať biede: cesta k pokoju“. Ním chcú podľa Claudia Calvarusa poukázať na aktuálny problém biedy súčasnosti a obzvlášť chce ponúknuť OSN nielen úsilie v boji za tento účel, ale aj rozširovať ho stále viac, lebo situácia sa zhoršuje. Počet ľudí, ktorí žijú z menej ako jedného dolára na deň sa znížil, ale zároveň žijeme vo veľkej kríze, čo sa týka ochoty pomáhať.
“Odkaz otca Jozefa z tohto hľadiska je veľmi tvrdý, pretože tá istá iniciatíva, ako bola v Lapide pred 20-timi rokmi, mala ako hlavný cieľ vrátiť slovo chudobným, spojiť sa s nimi, spoznať, že títo ľudia, ktorí sú často považovaní za slabších, ktorí za nič nestoja, sú vlastne najväčšími svedkami histórie, pretože sú to tí, ktorí viac ako ktokoľvek hocikto iný, stelesňujú hodnoty solidarity, hodnoty bratstva a lásky.” –sg-