Svätý Otec prijme na audiencii prezidenta Bosny a Hercegoviny
Vatikán (22. októbra, RV) – Pápež Benedikt XVI. 25. októbra prijme na osobitnej
audiencii prezidenta Federácie Bosny a Hercegoviny Zeljka Komśića. V krajine žije
44 % Bosniakov-moslimov, 31 % Srbov, 17 % Chorvátov a 6 % Juhoslovanov. Bosna a Hercegovina
má 3.850.000 obyvateľov, z nich je približne 12,1 % katolíkov – čiže asi 467.000.
V krajine pôsobia 6 biskupi a približne 600 kňazov. Predsedom bosniackej biskupskej
konferencie je kardinál Vinko Puljic, arcibiskup Sarajeva. Nezamestnanosť v krajine
dosahuje 40 % a analfabetizmus až 15 %.
Aktuálny spôsob vlády robí z Federácie
Bosny a Hercegoviny jednu z najkomplikovanejších demokracií sveta. Táto nezávislá
krajina vznikla po rozpade Juhoslávie 9. januára 1992. Je tvorená chorvátsko-bosniackou
federáciou a Srbskou republikou. V roku 1993 sa v Bosne a Hercegovine proti sebe postavili
Chorváti a Bosniaci (moslimovia žijúci v Bosne a Hercegovine), z ktorých každý tiež
bojoval proti tunajším Srbom. Hranice medzi národnostnými entitami v Bosne a Hercegovine
sú imaginárne a stanovené iba Daytonskou dohodou z roku 1995.
Bosna a Hercegovina
nemá stáleho prezidenta. Jeho funkcie zastáva tzv. Vedenie Bosny a Hercegoviny, tvorené
troma prezidentmi, zvolenými svojimi národnostnými komunitami: chorvátskou, moslimskou
a srbskou. Vždy je jeden z tých troch predsedajúcim. Predsedajúci sa strieda každých
osem mesiacov. Po voľbách v novembri 2006 je Bosna a Hercegovina riadená tromi umiernenými
vodcami: moslimom Harisom Silajdzićom, Srbom Nebojsom Radmanovićom a Chorvátom Željkom
Komśićom. Aktuálnym predsedajúcim je od 6. júla Željko Komśić, člen sociálno-demokratickej
strany Bosny a Hercegoviny. –ľr-