Myšlienka na 29. nedeľu

Nie tak dávno bolo možné sa dočítať v jednom verejnom blogu: „Vďaka bohu, že neexistuje Boh“. Autor rozvíja myšlienku o tom, aký by to bol chaos keby skutočne na konci sveta Boh naozaj prišiel. Ale aký, alebo ktorý Boh by prišiel? Kresťanský, židovský, moslimský či nejaký indiánsky?

V evanjeliu tejto nedele budeme počuť príbeh o utláčanej vdove a grobianskom sudcovi. Sme pozvaní uvažovať a rozlišovať medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou. Je to ťažká téma, ale skúsme aj my pozorovať tuto vdovu a jej protivníka, sudcu a jeho vzťah k Bohu a k ľuďom, Boha a jeho ucho naklonené k vyvoleným. V Ježišových časoch, ale je to tak isto aj dnes, chudobné vdovy mali mnohých protivníkov, ktorí barbarským spôsobom zneužívali ich mizerné postavenie v spoločnosti. Sudcovia, ktorých prvoradou úlohou bolo zjednávať právo a spravodlivosť v konkrétnom živote, nielenže nezabránili vykorisťovaniu vdov, ale neplnili im Bohom danú úlohu byť sprostredkovateľmi medzi Bohom a ľuďmi, čo im bolo uložene priamo zo zákona a týmto bola samozrejme biblia. Toto sprostredkovanie ohľadom sirôt a vdov znamenalo byť jednoznačne ich patrónmi a ochrancami. Keďže nemali prirodzeného ochrancu, čo normálne je otec, alebo manžel, táto úloha bola zverená sudcom.

V našom príbehu, sudca zvyčajným spôsobom neberie vdovu vážne, pretože ona nemá na úplatok, ktorý by v tejto barbarskej politike niečo znamenal. Jej neostáva nič iné, len do omrzenia chodiť za sudcom pripomínať mu jeho povinnosť. Vdova sa dožaduje a sudca odporuje. Kto zvíťazí? Kto z nich dvoch má úspešnejší životný projekt? Prekvapujúcim spôsobom zvíťazí vdova.

Podobenstvo však nie je o tomto! Pretože táto stratégia spravodlivosti voči nespravodlivosti v našej pozemskej logike nie vždy zvíťazí. Podobenstvo je o modlitbe, ktorá koluje medzi Bohom a jeho vyvolencami. Môžeme sa modliť len preto, že Boh si nás vyvolil a ak cítime, že ešte nie sme svätí, to svedčí, že mame veľa protivníkov, voči ktorým sa dožadujem spravodlivosti pred jediným Spravodlivým. Vdova bola celkom cudzia pre sudcu, my sme však Božími vyvolencami. Ona prichádzala pred grobianskeho sudcu, my prichádzame k Otcovi, od ktorého každá spravodlivo dostala meno. Ona nemala priateľov aby lobovali v jej prospech, ale my máme Advokáta u Otca, ktorý neprestajne prosí za nás. Ona mohla prísť za sudcom iba v určitých momentoch dňa, my môžeme prosiť vo dne v noci. Vdovina neodbytnosť bola nepríjemná sudcovi, ale naša modlitba skrze Syna je ľúbezná Otcovi.

Zdalo by sa nám, že ak čítanie začína povzbudzovaním k modlitbe, očakávame nejaké vyvrcholenie vedúce k tomuto cieľu. Evanjelium sa konci vierou.že by sa stala chyba? Nie, pretože pravdivo sa modliť, znamená vyznávať vieru. Je to zrejmé z celého príbehu. A ako odpovedať nášmu blogerovi? 1. Vďaka Bohu, že on si volí nás, nie my Boha. 2. Boh je pripravený sa stretnú s nami už teraz, nie len na konci sveta. 3. Nevieme, či sa budeme tešiť, keď Boh príde, ale určite sa teší Boh, ak my prídeme k nemu.

Branislav Beniač SJ