Cirkev a svet: Čile

Príroda, ktorá si vás získa, domorodí indiáni, ktorí sa na vás pri stretnutí usmievajú, či víno, ktoré vás rozveselí. Na druhej strane minulosť plná utrpenia, úzkosť a vraždenie za vlády diktátora Pinocheta – dnes budeme v našej rubrike hovoriť o Čile.

Čile sa rozprestiera na juhozápade Južnej Ameriky, obmýva ju Tichý oceán. Patria k nej aj Veľkonočný ostrov, Ostrovy Juana Fernandeza a ďalšie neobývané menšie ostrovy. Krajina profituje najmä z nerastného bohatstva, zo spracovania bavlny, potravinárstva, rybárstva a zčasti aj turizmu – mnohí navštevujú najmä Ve¾konoèný ostrov pre známe kamenné sochy. Čile má viac ako 15 miliónov obyvateľov. Takmer všetci sú mestici – teda miešanci belochov s indiánmi. Hlavným mestom je Santiago de Chile. Úradným jazykom je španielčina či domorodý indiánsky jazyk.
 
História Čile
Minulosť Čile sa neslávne preslávila krvavou diktatúrou Augusta Pinocheta.
Nezávislosť získalo Čile v roku 1818. Po vojne v Pacifiku dosiahla krajina rýchlo politickú stabilitu a demokraciu. Po krátkom krvipreliatí v roku 1890 v civilnej vojne sa v 60. rokoch kresťanskí demokrati snažili o reformnú politiku a zlepšenie života v krajine. To sa nepáčilo časti elity a lepšie zorganizovanej ľavici. Čílska politika sa lepšie ideologicky zomkla v roku 1970 keď vyhrala voľby koalícia ľavice Salvadora Allendeho. Ten zaviedol radikálne reformy, ktoré znamenali zoštátnenie súkromných podnikov. Krajina sa ocitla v ekonomickom chaose a vo vzťahoch s USA sa prehlbovalo nepriateľstvo pre vyvlastnenie nálezísk mede a tiež pre priateľské vzťahy Čile s Kubou Fidela Kastra.
11. septembra 1973 prevzal zbombardovaním prezidentského paláca vládu generál Augusto Pinochet a pre krajinu nastalo obdobie temna.
Allende zomiera a tisícku jeho podporovateľov vyvraždili. V roku 1988 však Pinochet v referende prehráva a do Čile sa s nástupom kresťanského demokrata Patricia Aylwina batté Hemana Buchiho postupne vracia demokracia. Následne si ľud zvolil Eduarda Freia, ktorému záležalo na vysporiadaní sa obyvateľov s ich minulosťou, a tiež na vyriešení osudov tisícok ľudí, ktorí sa stratili počas diktatúry. Nový prezident Ricardo Lagos, bývalý minister práce Eduarda Freia, sa ako prvý socialista riešiť ťažké bremeno v krajine, ktorá je tak veľmi vysilená extrémnou biedou. Čílsky odvolací súd sa stále zaoberá prípadom Augusta Pinocheta. Naposledy potvrdil rozhodnutie o prepustení na kauciu jeho vdovy a piatich detí dva dni po ich zatknutí z dôvodu sprenevery miliónov dolárov. Pinochet, ktorého päťnásťročná diktatúra bola poznačená mučením a smrťou asi tritisíc ľudí, zomrel na infarkt v decembri 2006 vo veku 91 rokov.

Cirkev v Čile
Z obyvateľov Čile je viac ako polovica – teda 52% katolíkov, asi 11% je protestantov, 6 % je neveriacich a viac ako 30 % tvoria vyznavači iných náboženstiev.
Prvý kongres Katolíckej cirkvi v Čile bol tento rok v októbri pod názvom „Misionárski nasledovníci Krista pre život v Čile“ – 50 rokov od Národnej biskupskej konferencie. Viac ako 600 ľudí z celej krajiny sa zišlo v hlavnom meste v Santiagu v tomto čase. Prítomní, medzi ktorými boli aj mnohí laici si chceli načrtnúť hlavné body, spoločné smerovanie a pastoračné plány. Diecézne stretnutia boli v Čile takmer vo všetkých farnostiach.

Čílski biskupi sa už od roku 1968 čelia evanjelizačným výzvam – najmä tým, ktoré sa týkali prípravy na V. generálnu konferenciu v brazílskej Aparecíde, ktorá sa skončila v máji tohto roku. V jej záverečnom dokumente sú dôležité tri časti podľa teologicko – pastorálnej metódy – vidieť, rozlišovať, konať. Dokument sa zaoberá skutočnosťou, v ktorej sa Latinská Amerika nachádza, v druhej časti životom Ježiša Krista v živote učeníkov a v tretej časti – životom Ježiša Krista pre naše národy. Ďalšími témami boli pastorácia a prítomnosť kresťanov – laikov vo verejnom živote. Najväčšími problémami Cirkvi v krajinách Latinskej Ameriky je kríza odovzdávania viery v rodinách, na školách, na obranu ľudských práv a na spoločenskú nerovnosť. Ďalším problémom kresťanstva v týchto krajinách je sektárstvo.

Z návštevy Čile sa prednedávnom vrátil aj dekan Kolégia kardinálov - kardinál Angelo Sodano. Do tejto krajiny sa vybral pri príležitosti 100. výročia narodenia kardinála Silva Enriqueza a tiež 20. výročia návštevy Jána Pavla II., ktorý navštívil Čile v roku 1987. Práve toto výročie si prišli pripomenúť viacerí biskupi, medzi nimi aj kardinál Errazuríz, arcibiskup Santiaga a tiež Mons. Goič Karmelič, biskup z Racagua. Kardinál Sodano bol apoštolským nunziom v Čile takmer 20 rokov, a to práve aj v roku 1987, keď pápež Ján Pavol II. navštívil čílsky ľud.

“Ján Pavol II. je pre nich pápežom pokoja, pretože svojou intervenciou zabránil vypuknutiu ozbrojeného konfliktu s argentínskym národom, keď obom národom pripomenul, že sú sesterské. Pre iných zostal pápežom svätosti, ktorý vyhlásil za svätých dvoch Čilanov, sv. Terezku z Los Andes, čílsku karmelitánku a otca Alberta Hurtada, Jezuitu a zakladateľa organizácie - Katolícka akcia - v Čile. Pre ďalších obyvateľov je tak trochu pápežom sociálnej solidárnosti. Veta, ktorú si najviac pamätajú z jeho odkazu, pretože počas svojej cesty hovoril Ján Pavol II. veľa o zmierení, o bezvýhradnej pomoci, o svornosti, o zabudnutí a odpustení, znie: “Láska je silnejšia.” Iste, mali sme aj veľa problémov, ale ak sa v Kristovi cítime ako bratia, musíme sa milovať. Myslím si, že tento slogan, tento krátky odkaz je zaznačený v mnohých knihách a bol tiež hlavnou témou mojej návštevy – Láska je silnejšia.”

Ako ďalej v rozhovore uviedol kardinál Sodano, s rovnakou náklonnosťou a vierou sa domáci katolíci samozrejme obracajú aj na pápeža Benedikta XV. Mnohí ho poznajú aj osobne – najmä biskupi, štátny predstavitelia, či ľudia z oblasti kultúry, pretože terajší pápež – vtedy ešte ako kardinál - navštívil Čile v roku 1998, a zúčastnil sa rozličných konferencií a liturgických slávností.

Ako ďalej v rozhovore uviedol kardinál Sodano, tohto veľkého Ducha viery u katolíkov samozrejme domáci obracajú s takou istou láskou a citom aj voči pápežovi Benediktovi XVI – nasledovníkovi Petra. Mnohí ho poznajú aj osobne – najmä biskupi, ľudia z oblasti kultúry, pretože pápež ešte ako kardinál Ratzinger navštívil Čile v roku 1998 počas rozličných konferencií a slávností.
V rozhovore hovoril kardinál Sodano aj o vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a Čile:

“V histórii Čile, odkedy je nazávislou krajinou, teda od roku 1810, prešla mnohými formami vládnutia, ale musím povedať, že vlády zmenili svoj cieľ, vždy udržiavali srdečné vzťahy s Cirkvou a aj so Svätou Stolicou. Toto je tak trochu typické pre Čile. Chcle by som podčiarknuť tento veľký rešpekt a oddanosť pre Cirkev, ktorá je základom zrodu národa, kultúry, histórie. Príkladom je tiež 18. októbra 2007 príde na oficiálnu návštevu Svätého Otca pani Michelle Bachelet, súčasná prezidentka Republiky Čile. Je to znak veľkej úcty, ktorá tu je. Aj ľudia rozdielnych politických a kultúrnych postojov vidia v osobe pápeža stále veľký príklad.” –sg-