Cirkev a svet: Aktuálny stav slobody vierovyznania vo svete

Odbor pre demokraciu, ľudské práva a prácu, pôsobiaci na pôde vlády USA, každoročne zverejňuje informácie o aktuálnom stave dodržiavania náboženskej slobody vo svete. Publikovaniu predchádza podrobné monitorovanie legislatívnych opatrení vlád jednotlivých krajín, aktivít mimovládnych organizácií a praktických možností ich obyvateľov hlásiť sa k svojmu náboženskému presvedčeniu a aktívne žiť svoju vieru. Tohtoročné zhromažďovanie podkladov, ktoré bolo ukončené k 30. júnu, hodnotí situáciu v 197 krajinách a jeho výsledky boli zverejnené práve v uplynulých dňoch. My sa pozrieme bližšie na niekoľko štátov, ktoré sa aktuálne tešia v spomenutej oblasti najväčšej pozornosti.
 
Afganistan
Prvou krajinou v zozname Odboru pre demokraciu, ľudské práva a prácu, je Afganistan. Tamojšia ústava uvádza, že „príslušníci iných vierovyznaní sú slobodní vo vyznávaní svojej viery“, avšak zároveň vyhlasuje islam za štátne náboženstvo s poznámkou, že „žiadny zákon nesmie byť v rozpore s týmto posvätným náboženstvom“. Desaťročia vojny, roky vlády Talibanu a slabé demokratické inštitúcie, vrátane rozvíjajúceho sa súdnictva, prispeli k intolerancii, ktorá sa prejavuje zastrašovaním a násilím voči náboženským menšinám. Kvôli spoločenskému tlaku mnohí z ich príslušníkov skrývajú svoje vierovyznanie. Afgánska vláda v poslednom období začala podnikať kroky na zlepšenie situácie prostredníctvom organizovania seminárov pre náboženských lídrov za účelom podpory tolerancie, cesta k normalizácii v tejto oblasti však bude ešte dlhá.

Egypt
Podobná situácia panuje aj v Egypte. Tamojšia ústava oficiálne zaručuje slobodu vierovyznania, v praxi ju však výrazne obmedzujú vládne reštrikcie. Náboženské aktivity, ktoré sú v rozpore s vládnou interpretáciou islamu, sú zakázané. Slovo „fatwa“ sa skloňuje vo všetkých pádoch, predovšetkým ako náboženský rozsudok smrti pre moslimov, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Do pozornosti médií sa v tejto súvislosti v poslednom čase dostal prípad 25-ročného Mohameda Hegazyho a jeho manželky, ktorí sa stali kresťanmi. Fatwu vyhlásil rektor fakulty islamských štúdií na Univerzite Al Azhar v Káhire. Hegazy, ktorý sa teraz musí ukrývať, sa vzdal islamu vo veku 16 rokov a žiadal o zaznamenanie zmeny náboženstva vo svojich dokladoch.

K situácii moslimov, ktorí konvertovali na kresťanstvo, sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril novinár Camille Eid:
„Každý týždeň vychádzajú podobné správy v arabských a islamských novinách. Napríklad alžírska tlač v posledných mesiacoch uviedla, že asi tisícka Alžírčanov konvertovala na kresťanstvo... Podobné prípady sú aj v Turecku, Tunisku a ďalších krajinách na Blízkom východe... Treba povedať, že Univerzita Al Azhar je spojením štátnej a náboženskej inštitúcie v tom zmysle, že toto oddelenie náboženských štúdií má výkonnú moc. Fatwu teda nevyhlásila niektorá z islamských skupín, ale inštitúcia, ktorej náboženské vyhlásenia majú veľkú váhu.“

India
Ďalšou krajinou, na ktorej dodržiavanie náboženskej slobody sa pozrieme v dnešnej rubrike, je druhý najľudnatejší štát sveta – India. Sloboda vierovyznania je chránená celoštátnou Ústavou, národné vlády jednotlivých štátov však na tento fakt veľmi často ohľad neberú. V Gudžaráte, Himačál Pradéši a Chattisgarhe sa snažia zaviesť do svojich právnych systémov zákony proti konverzii na iné náboženstvo. V poslednom menovanom štáte bol takýto zákon už odsúhlasený guvernérom a ako sa v ňom uvádza, „kto si želá zmeniť svoje náboženstvo, musí žiadať o povolenie miestny magistrát 30 dní vopred. Magistrát môže udeliť súhlas alebo odmietnuť požiadavku o vydanie povolenia“. Katolícka cirkev v krajine opatrenie považuje za „protiústavné“. Kresťania sa tu často stávajú obeťami zastrašovania a hrozieb zo strany extrémistických skupín.
 
Čína
Situácia v Číne je, pokiaľ ide o náboženskú slobodu, komplikovaná už desaťročia. Základný zákon štátu obmedzuje ochranu na náboženské aktivity, definované ako „normálne“, a trvá na tom, aby náboženské inštitúcie a záležitosti „nepodliehali žiadnemu riadeniu zo zahraničia“. Čínske zákony zakazujú aj verejný prozelytizmus. Katolíkov žije v najľudnatejšom štáte sveta asi 12 miliónov. Dá sa povedať, že tu fungujú dve paralelné štruktúry Cirkvi – jedna schválená vládou a druhá tzv. podzemná, ktorá nemá odobrenie a podporu vlády. Vedenie krajiny na jej kontrolu využíva Vlasteneckú asociáciu, alebo

Vlastenecké združenie, ktoré vzniklo ešte v roku 1957. Účel jeho fungovania nám objasní čínsky jezuitský páter Shih:
“Keď bolo založené, vláda mu uložila úlohu zbaviť Cirkev v Číne všetkých zahraničných misionárov a zahraničných vplyvov. Toto jej poslanie bolo splnené už dávno, takže Vlastenecké združenie dlho nemalo v tejto súvislosti adekvátne využitie. Avšak v poslednom období znovu získalo dôležitosť – a to z dvoch dôvodov. Po prvé: odvtedy, ako sa Čína otvorila okolitému svetu, mnohí misionári sa začali vracať na svoje niekdajšie pôsobiská v krajine. Vláda sa bojí ich vplyvu na Cirkev a potrebuje Vlastenecké združenie, aby ho obmedzila. Po druhé: mnohí biskupi z Cirkvi, podporovanej vládou, sa zmierili so Svätou Stolicou. Vláda nemá právo im to zakázať, takže sa obrátila na Vlastenecké združenie, aby obmedzila ich moc a autoritu v Cirkvi.”

Podľa zdrojov, publikovaných agentúrou Asia News, bolo v uplynulých rokoch zatknutých, držaných v izolácii alebo zmiznutých najmenej 17 biskupov podzemnej Cirkvi a 20 kňazov. Situácia v Číne veľmi zaujíma Vatikán. Dôkazom toho je list, ktorý pred niekoľkými mesiacmi zaslal tamojším katolíkom pápež Benedikt XVI. Okrem iného v ňom vyjadril nádej na to, že tamojšia Cirkev sa čoskoro zjednotí a obyvatelia budú môcť slobodnejšie žiť svoju vieru.

Venezuela
Zatiaľ sme v súvislosti s náboženskou slobodou navštívili ázijské a africké krajiny, teraz sa pozrieme na dva americké štáty, ktoré sú často predmetom diskusie. Venezuela zažíva turbulentné chvíle najmä za vlády súčasného prezidenta Huga Cháveza. Aj keď vedenie krajiny oficiálne zákony zatiaľ nemení v neprospech Cirkvi, socialistický prístup jej hlavného lídra dáva v tejto oblasti dôvody na znepokojenie. Katolícki biskupi sa práve v tomto období zaoberajú analýzou Chávezovho návrhu na zmenu ústavy. Okrem toho prezident už avizoval zoštátnenie alebo zrušenie súkromných a teda aj cirkevných škôl. Vládni predstavitelia si na svoj vrub pripísali aj početné protižidovské poznámky a komentáre, ktoré vyvolali vlnu protestov v krajine a stúpajúce napätie.

Kuba
Zatiaľ, čo vo Venezuele sú problémy, týkajúce sa praktizovania náboženstva, pomerne čerstvou záležitosťou, Kuba má v tejto oblasti už dlhoročnú neslávne známu tradíciu. Ministerstvo vnútra prostredníctvom aparátu štátnej bezpečnosti a tajnej služby pokračuje v monitorovaní náboženských inštitúcií, ktoré zahŕňa neustály dozor, infiltráciu a zastrašovanie cirkevných predstaviteľov i laikov. Kontrole podliehajú aj cirkevné periodiká a knihy, a náboženské podujatia sa smú konať iba na miestach, ktoré odsúhlasí vláda. Od roku 1992 Komunistická strana Kuby síce prijíma do svojich radov aj ľudí, ktorí sa otvorene hlásia k viere, neumožňuje im však získať dôležité postavenie vo vláde. Politickým väzňom sú často odmietané nábožensky motivované návštevy a nemajú prístup k žiadnej literatúre, vrátane Svätého Písma. V roku 2005 vláda začala uplatňovať nové pravidlá, ktoré obmedzujú cirkevné aktivity v domácnostiach, ale mierne uvoľnila politiku, týkajúcu sa získavania pracovného povolenia klérom zo zahraničia.

Krajín, v ktorých je sloboda vierovyznania ostro sledovaná zahraničím, je podľa výročnej správy Odboru pre demokraciu, ľudské práva a prácu niekoľko desiatok. Okrem dnes už spomenutých sem patria napríklad Sudán, Uzbekistan, Mjanmarsko, Eritrea, Irán, Irak, Svätá zem, Srí Lanka, Turkmenistan, Pakistan, Severná Kórea, alebo Vietnam. O niektorých sme už v našom vysielaní hovorili a zvyšné ešte čakajú na svoj priestor. Podrobné informácie o nich vám budeme priebežne prinášať v rubrike Cirkev a svet, ktorá je tu pre vás každý pondelok. –dj-