Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Castel Gandolfo (23. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes doobeda navštívil taliansku diecézu Velletri-Segni na predmestí Ríma. O 9:30 hod na Námestí sv. Klementa pred tamojšou katedrálou predsedal eucharistickej slávnosti. Po jej skončení sa Svätý Otec vrátil do letného sídla v Castel Gandolfo, kde sa spolu s veriacimi napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry,
dnes ráno som navštívil diecézu Velletri, v ktorej som bol titulárnym kardinálom niekoľko rokov. Bolo to rodinné stretnutie, ktoré mi umožnilo opäť prežiť chvíle z minulosti, bohaté na duchovné a pastoračné skúsenosti. Počas slávnostnej eucharistickej bohoslužby, keď som komentoval liturgické texty, pozastavil som sa vo svojej reflexii nad správnym užívaním pozemských dobier. Je to téma, ktorú nám evanjelista Lukáš počas týchto nedieľ predkladá z rozličných pohľadov. Rozprávajúc podobenstvo o nepoctivom ale opatrnom správcovi, Kristus učí svojich učeníkov spôsobu, ktorý je najvhodnejší z hľadiska používania peňazí a materiálneho bohatstva. Ide o schopnosť podeliť sa s chudobnými a tak si získať ich priateľstvo, so zrakom upretým na nebeské kráľovstvo. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov“ (Lk, 16,9) hovorí pán Ježiš v Lukášovom Evanjeliu. Peniaze nie sú sami o sebe „nepoctivé“, avšak viac ako čokoľvek iné môžu uzatvoriť človeka v slepom egoizme. Ide o uskutočnenie akejsi „konverzie“ ekonomických dobier: je potrebné myslieť aj na potreby chudobných, nepoužívať ich iba pre vlastné dobro, imitujúc tak samého Krista, ktorý – ako píše sv. Pavol – „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9). Zdá sa to byť paradox: Kristus nás neobohatil svojím bohatstvom, ale svojou chudobou, teda svojou láskou, ktorá ho pohla darovať sa celostne nám.
 
Tu by sa mohlo otvoriť široké a komplexné pole pre úvahu o téme bohatstva a chudoby aj na svetovej rovine, kde sa stretajú dve ekonomické logiky: logika zisku a  logika rozdeľovania dobier, ktoré nie sú v protiklade jedna s druhou, ak ich vzťah je vhodne usporiadaný. Katolícka sociálna náuka vždy zdôrazňovala, že spravodlivé rozdeľovanie dobier je prioritné. Zisk je samozrejme legitímny a v správnej miere aj potrebný pre ekonomický rozvoj. Ján Pavol II. tak vo svojej encyklike Centisimus annus napísal: „Moderné hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda človeka, ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach (čl. 32). Avšak tiež zdôrazňuje, že kapitalizmus nie je považovaný za jediný platný ekonomický model (por. čl. 35). Ekologická situácia a hlad vo svete neustále s väčšou naliehavosťou poukazujú na skutočnosť, že ak prevažuje logika zisku, narastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými a tiež ničivé zneužívanie našej planéty. Keď naopak prevláda logika zdieľania a solidarity, je možné napraviť toto smerovanie a orientovať ho k spravodlivému a plodnému rozvoju.
 
Najsvätejšia Mária, ktorá vo svojom Magnifikát zvoláva: Pán, ktorý „hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno (Lk, 1, 53), kiež pomáha kresťanom v používaní pozemských dobier s evanjeliovou múdrosťou, teda v duchu veľkorysej solidárnosti, a inšpiruje vlády a ekonómov k predvídavým stratégiám, ktoré by napomáhali opravdivému rozvoju všetkých národov.“ – ls -