Vatikán
(21. septembra, RV) - Vo svojom tradičnom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel
Pána, sa pápež Benedikt XVI. zamyslel nad nedeľný evanjeliovým úryvkom, z 15. kapitoly
Evanjelia podľa Lukáša, keď povedal: „V tomto Evanjeliu sa takmer zdá, že počujeme
Ježišov hlas, ktorý nám zjavuje tvár jeho i nášho Otca. V skutku preto prišiel na
svet, aby nám zjavil Otca, aby sme ho mohli spoznať, my, márnotratní synovia. Preto
prišiel, aby prebudil v našich srdciach radosť z toho, že mu patríme, nádej, že nám
je odpustené a že nám je vrátená plná hodnosť. (...) Opravdivé náboženstvo teda spočíva
v zjednotení sa s týmto srdcom „bohatým na milosrdenstvo“, ktoré nás pozýva milovať
všetkých, aj tých, ktorí sú ďaleko a nepriateľmi, napodobňujúc pritom nebeského Otca,
ktorý rešpektuje slobodu každého a priťahuje k sebe všetkých s neporaziteľnou silou
svojej vernosti. (...) V našich časoch – zdôraznil Svätý Otec, - ľudstvo potrebuje
aby bolo ohlasované a s dôrazom vydávané svedectvo o Božom milosrdenstve. Milovaný
Ján Pavol II. vytušil túto pastoračnú potrebu prorockým spôsobom, keď sa stal veľkým
apoštolom Božieho milosrdenstva. Milosrdnému Otcovi venoval svoju druhú encykliku
a počas celého svojho pontifikátu bol misionárom Božej lásky pre všetkých ľudí. Po
tragických udalostiach 11. septembra 2001, ktoré zatemňujú počiatok tretieho tisícročia,
pozval všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle k viere, že Božie milosrdenstvo je silnejšie
než každé zlo, a že iba v Kristovom kríži je spása tohto sveta. V pondelok
Pápež Benedikt XVI. adresoval posolstvo účastníkom X. kresťanského sympózia katolíkov
a pravoslávnych, ktoré v dňoch 16. – 19. septembra poriadal Františkánsky inštitút
pre spiritualitu pri Pápežskej univerzite Antonianum, v spolupráci s Teologickou fakultou
Aristotelovej univerzity v Tessalonikách. Benedikt XVI. v posolstve ocenil ekumenické
snahy sympózia a “jeho príspevok k podpore skutočného spoločenstva, aj keď možno
nedokonalého, ktoré existuje medzi katolíkmi a pravoslávnymi”. Vyjadril nádej,
že sa raz obe cirkvi zjednotia v plnosti, ktorá umožní slávenie jedinej Eucharistie.
“Nech Duch Svätý ožiari mysle, zohreje srdcia a naplní každého radosťou a Pánovým
pokojom,” napísal Svätý Otec a uistil účastníkov podujatia o svojich modlitbách.
V katechéze na stredajšej generálnej audiencii sa Benedikt XVI. venoval osobnosti
sv. Jána Chryzostoma, nazývaného “zlatoústy” vďaka jeho výrečnosti a dielam, pričom
sa sústredil na roky, ktoré svätec strávil v Antiochii. Podľa Benedikta XVI.
intímny vzťah s Božím slovom, zušľachťovaný rokmi pustovníckeho života, v Jánovi dozrel
v neodolateľnú potrebu ohlasovať evanjelium, dávať ostatným to, čo získal počas rokov
rozjímania. “Urobilo ho to ideálnym misionárom, zapálenou dušou v pastoračnej starostlivosti.”
V roku 381 sa stal diakonom a o 5 rokov neskôr kňazom a postupne nadobúdal povesť
známeho kazateľa v kostoloch. “Prednášal homílie proti ariánom, nasledované pamätnými
homíliami o antiochijských mučeníkoch a ďalšími o hlavných liturgických sviatkoch.
Išlo o veľké vyučovanie viery v Krista aj vo svetle jeho svätých.”
Pokiaľ
ide o literárnu tvorbu, Ján Zlatoústy je považovaný za jedného z najplodnejších otcov
Cirkvi. Pripisuje sa mu 17 traktátov, viac ako 700 pôvodných homílií, komentárov k
sv. Matúšovi a sv. Pavlovi a 241 spisov. Ako uvádza Benedikt XVI., nebol mysliteľským
teológom. Prednášal však tradičnú náuku, v ktorej mala pevné miesto Cirkev, aj v období
teologických kontroverzií, vyvolaných predovšetkým arianizmom, ktorý popieral božskosť
Krista. Je teda dôveryhodným svedkom dogmatického rozvoja, dosiahnutého cirkvou IV.
– V. storočia. Pred smrťou napísal, že hodnota človeka spočíva v “presnom poznaní
skutočnej náuky a v poctivosti života” (List z exilu). Tieto dve veci, poznanie
pravdy a poctivosť života, kráčajú ruka v ruke: poznanie sa musí premieňať do života.
Všetky Jánove príhovory boli zamerané na to, aby vo veriacich rozvíjali precvičovanie
inteligencie, pravého rozumu, aby pochopili a pretavili do praxe morálne a duchovné
nároky viery. Ako uviedol Svätý Otec, Ján Zlatoústy si dal záležať, aby jeho spisy
prispievali k celkovému rozvoju človeka v dimenzii fyzickej, intelektuálnej a náboženskej.
– ls –