2007-09-21 10:47:40

Týždeň so Svätým Otcom


RealAudioMP3 Vatikán (21. septembra, RV) - Vo svojom tradičnom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána, sa pápež Benedikt XVI. zamyslel nad nedeľný evanjeliovým úryvkom, z 15. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša, keď povedal: „V tomto Evanjeliu sa takmer zdá, že počujeme Ježišov hlas, ktorý nám zjavuje tvár jeho i nášho Otca. V skutku preto prišiel na svet, aby nám zjavil Otca, aby sme ho mohli spoznať, my, márnotratní synovia. Preto prišiel, aby prebudil v našich srdciach radosť z toho, že mu patríme, nádej, že nám je odpustené a že nám je vrátená plná hodnosť. (...) Opravdivé náboženstvo teda spočíva v zjednotení sa s týmto srdcom „bohatým na milosrdenstvo“, ktoré nás pozýva milovať všetkých, aj tých, ktorí sú ďaleko a nepriateľmi, napodobňujúc pritom nebeského Otca, ktorý rešpektuje slobodu každého a priťahuje k sebe všetkých s neporaziteľnou silou svojej vernosti. (...) V našich časoch – zdôraznil Svätý Otec, - ľudstvo potrebuje aby bolo ohlasované a s dôrazom vydávané svedectvo o Božom milosrdenstve. Milovaný Ján Pavol II. vytušil túto pastoračnú potrebu prorockým spôsobom, keď sa stal veľkým apoštolom Božieho milosrdenstva. Milosrdnému Otcovi venoval svoju druhú encykliku a počas celého svojho pontifikátu bol misionárom Božej lásky pre všetkých ľudí. Po tragických udalostiach 11. septembra 2001, ktoré zatemňujú počiatok tretieho tisícročia, pozval všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle k viere, že Božie milosrdenstvo je silnejšie než každé zlo, a že iba v Kristovom kríži je spása tohto sveta.
  
V pondelok Pápež Benedikt XVI. adresoval posolstvo účastníkom X. kresťanského sympózia katolíkov a pravoslávnych, ktoré v dňoch 16. – 19. septembra poriadal Františkánsky inštitút pre spiritualitu pri Pápežskej univerzite Antonianum, v spolupráci s Teologickou fakultou Aristotelovej univerzity v Tessalonikách. Benedikt XVI. v posolstve ocenil ekumenické snahy sympózia a “jeho príspevok k podpore skutočného spoločenstva, aj keď možno nedokonalého, ktoré existuje medzi katolíkmi a pravoslávnymi”. Vyjadril nádej, že sa raz obe cirkvi zjednotia v plnosti, ktorá umožní slávenie jedinej Eucharistie. “Nech Duch Svätý ožiari mysle, zohreje srdcia a naplní každého radosťou a Pánovým pokojom,” napísal Svätý Otec a uistil účastníkov podujatia o svojich modlitbách.

V katechéze na stredajšej generálnej audiencii sa Benedikt XVI. venoval osobnosti sv. Jána Chryzostoma, nazývaného “zlatoústy” vďaka jeho výrečnosti a dielam, pričom sa sústredil na roky, ktoré svätec strávil v Antiochii. Podľa Benedikta XVI. intímny vzťah s Božím slovom, zušľachťovaný rokmi pustovníckeho života, v Jánovi dozrel v neodolateľnú potrebu ohlasovať evanjelium, dávať ostatným to, čo získal počas rokov rozjímania. “Urobilo ho to ideálnym misionárom, zapálenou dušou v pastoračnej starostlivosti.” V roku 381 sa stal diakonom a o 5 rokov neskôr kňazom a postupne nadobúdal povesť známeho kazateľa v kostoloch. “Prednášal homílie proti ariánom, nasledované pamätnými homíliami o antiochijských mučeníkoch a ďalšími o hlavných liturgických sviatkoch. Išlo o veľké vyučovanie viery v Krista aj vo svetle jeho svätých.”

Pokiaľ ide o literárnu tvorbu, Ján Zlatoústy je považovaný za jedného z najplodnejších otcov Cirkvi. Pripisuje sa mu 17 traktátov, viac ako 700 pôvodných homílií, komentárov k sv. Matúšovi a sv. Pavlovi a 241 spisov. Ako uvádza Benedikt XVI., nebol mysliteľským teológom. Prednášal však tradičnú náuku, v ktorej mala pevné miesto Cirkev, aj v období teologických kontroverzií, vyvolaných predovšetkým arianizmom, ktorý popieral božskosť Krista. Je teda dôveryhodným svedkom dogmatického rozvoja, dosiahnutého cirkvou IV. – V. storočia. Pred smrťou napísal, že hodnota človeka spočíva v “presnom poznaní skutočnej náuky a v poctivosti života” (List z exilu). Tieto dve veci, poznanie pravdy a poctivosť života, kráčajú ruka v ruke: poznanie sa musí premieňať do života. Všetky Jánove príhovory boli zamerané na to, aby vo veriacich rozvíjali precvičovanie inteligencie, pravého rozumu, aby pochopili a pretavili do praxe morálne a duchovné nároky viery. Ako uviedol Svätý Otec, Ján Zlatoústy si dal záležať, aby jeho spisy prispievali k celkovému rozvoju človeka v dimenzii fyzickej, intelektuálnej a náboženskej. – ls –








All the contents on this site are copyrighted ©.