Vo Francúzsku bude blahorečená františkánska rehoľná sestra

Francúzsko (14. septembra, RV) – Do zoznamu blahoslavených pribudne nové meno – francúzskej rehoľnej sestry Márie Celiny Obetovania Panny Márie, vlastným menom Giovanna Germana Castang, ktorá sa narodila v Nojals, malej dedinke v oblasti Dordogna vo Francúzsku 24. mája 1878 ako piate z dvanástich detí. Ako malá ochorela na detskú obrnu, čo sa prejavilo na jej ľavej nohe. Napriek tomu sa neuzavrela do seba, ale naopak, starala sa o mladších súrodencov a pomáhala v domácnosti. Začala sa tiež venovať aktivitám vo farnosti. Už od desiatich rokov sa snažila nezištne pomáhať, až nezvyčajne na svoj vek. Rodina sa ocitla v ťažkostiach, presťahovala sa na vidiek, odkiaľ nebolo možné chodiť ani do školy, ani do kostola.


V roku 1890 sa presťahovali do Bordeaux, kde Giovanne otec našiel prácu. V snahe napraviť ťažkosti s nohou podstúpila v roku 1891 operáciu, ktorú zvládla s „anjelskou trpezlivosťou“, veľa si však vytrpela. Počas piatich mesiacov v nemocnici neustále pomáhala chorým. V tom istom roku tiež spoznala žiaľ nad stratou dvoch mladších súrodencov a rozhodla sa vstúpiť do Inštitútu „Nazaret“ v Bordeaux, vedeného rehoľnými sestrami, v ktorom boli najmä chudobné dievčatá. Práve vtedy pochopila Božiu lásku a volanie, čo bolo v jej živote tým najväčším prínosom.


Nasledovalo prvé sväté prijímanie a birmovka u kardinála Lecota v katedrále v Bordeaux. Už vtedy mladá Giovanna vedela, že chce žiť v prítomnosti Boha. Ako 18-ročná vstupuje 21. novembra 1896 do františkánskej rehole, práve na Sviatok Obetovania Panny Márie. Dostáva rehoľné meno Mária Celina Obetovania Panny Márie. Zdravie mladej Márie sa však postupne zhoršovalo, mala ťažkú formu tuberkulózy a po 190 dňoch od vstupu do noviciátu v roku 1897 končí svoju pozemskú životnú púť a vstupuje do večnosti. V poslednom odkaze, ktorý napísala svojej spolusestre stálo: „Moja drahá sestra, som veľmi spokojná, že čoskoro dostanete správu o mojej smrti, buďte pokojné, deň mojej smrti bude pre mňa tým najkrajším.“

Obradu blahorečenia v Bordeaux bude v nedeľu 16. septembra predsedať kardinál José Saraíva Martins, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Vicepostulátor kauzy blahorečenia Gianni Califano povedal v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, čo bolo podľa neho najväčšou udalosťou v života Márie Celiny:
„V roku 1888 prežívala jej rodina veľmi ťažké obdobie. Boli úplne na mizine. Ocitli sa v úbohom obydlí na vidieku, len o trochu lepšom ako maštaľ, takmer nemali čo do úst dať. Malá Mária, ktorá mala asi 10 rokov urobila obrovské hrdinské gesto, keď sa rozhodla ísť prosiť o jedlo pre svoju rodinu, búchajúc na dvere susedov. Bola dokonca ochotná obetovať vlastný život Pánovi, aby zmiernila utrpenie svojich blízkych.“ -sg-