Vatikán
(14. septembra, RV) - Myšlienkové a duchovné posolstvo pápeža Benedikta XVI. hlavne
pre jeho v poradí už 7. zahraničnú apoštolskú cestu, ktorú počas uplynulého týždňa
absolvoval u našich susedov v Rakúsku, je také bohaté, že je prakticky nemožné ho
zhrnúť počas týchto niekoľko minút. Preto sa zastavme hlbšie len pri jednom z jeho
príhovorov, ktorý v Mariazelli adresoval kňazom a rehoľníkom.
Drahí priatelia,
kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ste sluhami a služobníčkami Kristovho poslania.
- Týmito slovami sa Svätý Otec prihovoril k prítomným a pokračoval - Podobne ako
pred dve tisíc rokmi Ježiš povolal ľudí k nasledovaniu, tak aj dnes mladí mužovia
a ženy sa vydávajú na putovanie, aby ho nasledovali. Sú Ním fascinovaní a pohnutí
túžbou poskytnúť vlastný život do služby Cirkvi, ako dar pre pomoc ľuďom. Majú odvahu
nasledovať Krista a chcú byť jeho svedkami. Život v nasledovaní Krista je skutočne
riskantným podujatím, pretože sme vždy ohrození hriechom, nedostatkom slobody a možnosťou
zrady. Preto všetci potrebujeme jeho milosť, tak ako Mária ju prijala v plnosti. Učme
sa hľadieť vždy na Krista , ako Mária, ako na náš vzor. Môžeme mať účasť na univerzálnom
spásonosnom poslaní Cirkvi, ktorej On je hlavou. Pán povoláva kňazov, rehoľníkov,
rehoľníčky a laikov aby vstúpili do sveta v jeho komplexnej realite a aby spolupracovali
na budovaní Božieho kráľovstva. Robia to vo svojej veľkej mnohorakosti a rôznorodosti:
v ohlasovaní, v budovaní komunít, v rozličných pastoračných službách, v konkrétnych
dobrých skutkoch a prejavoch žitej lásky, vo výskume a vo vede, ktorými sa zaoberajú
v apoštolskom duchu, v dialógu s kultúrou v tom prostredí, v ktorom sa nachádzajú,
v podporovaní spravodlivosti podľa Božej vôle a v neposlednom rade v sústredenej kontemplácii
trojjediného Boha a v jeho komunitnej oslave.
Benedikt XVI. sa
vo svojom príhovore ďalej sústredil na skutočnosť, ktorá patrí k základným úlohám
či už každého kresťana ale o to viac pre kňaza, rehoľníka či rehoľnej sestry, keď
povedal: Stred poslania Ježiša Krista a všetkých kresťanov je ohlasovanie Božieho
kráľovstva. Toto ohlasovanie v mene Krista znamená pre Cirkev, pre kňazov, rehoľníkov
a rehoľníčky, ako aj pre všetkých pokrstených záväzok byť prítomnými vo svete ako
jeho svedkovi: vy vydávate svedectvo o „zmysle“, ktorý je zakorenený v tvorivej Božej
láske a odoláva každej strate zmyslu a každej beznádeji. Vy ste na strane tých, ktorí
namáhavo hľadajú tento zmysel, na strane všetkých tých, ktorí chcú dať životu pozitívnu
podobu. Keď sa modlíte a prosíte, ste zástancami tých, ktorí sú na ceste hľadania
Boha. Vy vydávate svedectvo o nádeji, ktorá proti každej beznádeji, nevyslovenej alebo
priamo zjavnej, odkazuje na Božiu vernosť a láskavú pozornosť. Týmto ste na strane
všetkých tých, ktorí majú zohnutý chrbát pod ťažkým osudom a nedokážu sa viac oslobodiť
od svojich bremien. Vydávate svedectvo o tej láske, ktorá sa sama darovala pre ľudí
a tak zvíťazila nad smrťou. Stojíte na strane tých, ktorí nikdy nezakúsili lásku,
ktorí viac nie sú schopní veriť v život. Vzdorujete tak mnohým druhom nespravodlivosti,
skrytej či otvorenej, ako aj pohŕdaniu ľuďmi, ktoré sa rozrastá. Takýmto spôsobom,
drahí bratia a sestry, celá vaša existencia musí byť, ako to bolo u Jána Krstiteľa,
jedným veľkým živým odkazom na Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna. Ježiš označil
Jána za „lampu, ktorá horí a svieti“ (Jn 5,35). Buďte aj vy podobnými lampami! Nechajte
žiariť vaše svetlo v našej spoločnosti, v politike, vo svete ekonomiky, vo svete kultúry
a výskumu. Aj keď je to iba maličký lampášik uprostred toľkých mámivých ohňov, predsa
získava svoju silu a svoj jas od veľkej Rannej Hviezdy, Zmŕtvychvstalého Krista, ktorého
svetlo žiari a nikdy nezapadne.
Nasledovať Krista znamená – zdôraznil
ďalej Svätý Otec vo svojom príhovore - rásť v zdieľaní citov a v asimilácii Kristovho
štýlu života (por. Flp 2,5). „Hľadieť na Krista“ je mottom týchto dní. Hľadiac na
neho, veľkého Učiteľa života, Cirkev objavila tri charakteristiky, ktoré vyúsťujú
do hlbokého vzťahu k Ježišovi. Tieto tri charakteristiky, nazývame ich aj „evanjeliové
rady“, sa stali určujúcimi zložkami života oddaného radikálnemu nasledovaniu Krista:
chudoba, čistota a poslušnosť. Benedikt XVI. v druhej časti svojho príhovoru
vyzval prítomných kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky hlbšie uvažovať o týchto troch evanjeliových
radách. Žiaľ pre krátky vysielací čas nemáme možnosť Vám poskytnúť dnes viac z tohto
myšlienkového a duchovného pokladu. Pozývame vás však, prečítať si celý text jeho
príhovoru, ktorý vám neustále ponúkame na našej internetovej stránke: www.radiovaticana.org/slovensko.
- ls -