Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Rakúska

Vatikán (12. septembra, RV) - Svätý Otec sa dnes v príhovore na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra zameral na rekapituláciu zásadných bodov svojej v poradí siedmej apoštolskej cesty, v rámci ktorej jeho kroky v dňoch 7. – 9. septembra smerovali do Rakúska – krajiny, ktorá je mu blízka, pretože hraničí s jeho rodným Nemeckom, aj pre kontakty, ktoré s ňou vždy udržiaval.
„Osobitným dôvodom tejto návštevy bolo 850. výročie založenia svätyne v Mariazelli, najdôležitejšej v Rakúsku, obľúbenej aj maďarskými veriacimi a často navštevovanej pútnikmi ďalších susedných národov. Pri tejto púti, ktorej mottom bolo „Hľadieť na Krista“, išlo predovšetkým o stretnutie s Máriou, ktorá nám ukazuje Ježiša.“
 
Benedikt XVI. sa opätovne zo srdca poďakoval arcibiskupovi Viedne kardinálovi Schönbornovi a celému episkopátu krajiny za veľké úsilie, s ktorým pripravili všetko pre jeho návštevu. Vďaka Svätého Otca bola adresovaná aj rakúskej vláde a všetkým občianskym a vojenským autoritám, ktoré spolupracovali na jej priebehu. Rekapituláciu apoštolskej cesty začal nástupca sv. Petra spomienkou na modlitbu pri mariánskom stĺpe na viedenskom námestí Am Hof, kde stojí socha Božej Matky a kde oficiálne začal svoju púť. Nasledovalo zastavenie na Židovskom námestí, kde si pápež uctil obete holokaustu a následne piatkové večerné stretnutie s predstaviteľmi rakúskej vlády a členmi diplomatického zboru.
„S osobitným zreteľom na Európu som obnovil svoje povzbudenie pokračovať v aktuálnom procese zjednocovania na základe hodnôt, inšpirovaných spoločným kresťanským dedičstvom. Mariazell je koniec koncov jedným zo symbolov stretnutia európskych národov, hlásiacich sa ku kresťanskej viere. Ako by bolo možné zabudnúť, že Európa je nositeľkou myšlienkovej tradície, ktorá spája vieru, rozum a cit? Významní filozofi nezávisle od viery uznali ústrednú úlohu kresťanstva pri ochrane súčasného povedomia pred nihilistickými alebo fundamentalistickými prúdmi. Stretnutie s politickými a diplomatickými autoritami vo Viedni bolo viac než kedykoľvek predtým vhodné pre vloženie mojej apoštolskej cesty do aktuálneho kontextu európskeho kontinentu.“

Benedikt XVI. v príhovore poukázal na to, že svoju vlastnú skutočnú púť vykonal v sobotu 8. septembra, na sviatok Narodenia Panny Márie, ktorej je zasvätený chrám v Mariazelli. Po pripomenutí jeho stručnej histórie vyjadril nesmiernu radosť nad tým, že sa ako nástupca sv. Petra mohol vrátiť na toto sväté miesto, ktoré je také drahé národom strednej a východnej Európy. Ocenil nasadenie tisícok pútnikov, ktorí nedbajúc na dážď a chlad boli prítomní na slávení Eucharistie s veľkým nadšením a vierou.
„Zhromaždiac sa vo svätyni sme plne pochopili zmysel motta „Hľadieť na Ježiša“. Pred nami stála socha Madony, ktorá rukou ukazuje na dieťa Ježiša a hore nad oltárom Baziliky bol Ukrižovaný. Tam naša púť dosiahla svoj cieľ: rozjímali sme o Božej tvári v podobe dieťaťa v náručí matky a v podobe človeka s rozpaženými rukami. Hľadieť na Ježiša očami Márie znamená stretnúť sa s Bohom – Láskou, ktorý sa pre nás stal človekom a zomrel na kríži.“
 
Svätý Otec spomenul aj sobotné vešpery, v rámci ktorých sa prihovoril kňazom, rehoľníkom, diakonom a seminaristom.
„Duchovne zjednotení s Máriou sme chválili Pána za pokornú oddanosť mnohých mužov a žien, ktorí sa zverili do jeho milosrdenstva a zasvätili sa službe Bohu. Tieto osoby sa napriek svojim ľudským limitom, v jednoduchosti a pokore svojej ľudskosti, usilujú ponúkať všetkým odraz dobroty a krásy Boha, nasledujúc Ježiša na ceste chudoby, čistoty a poslušnosti.“

 
Ďalšou zastávkou v príhovore Benedikta XI. bola nedeľná svätá omša v Katedrále sv. Štefana vo Viedni, na ktorej vo svojej homílii hovoril o význame a hodnote nedele. Opätovne zdôraznil slová tuniských mučeníkov z roku 304, že bez Pána a Jeho dňa nie je možné žiť.
„Ani my, kresťania roku 2000, nemôžeme žiť bez nedele: dňa, ktorý dáva zmysel práci a oddychu, sprítomňuje význam stvorenia a spásy, vyjadruje hodnotu slobody a služby blížnemu... toto všetko je nedeľa: viac ako prikázanie! Ak národy starobylej kresťanskej kultúry opomenú tento význam a dopustia, aby sa nedeľa zredukovala na víkend alebo na príležitosť pre svetské a obchodné záujmy, rozhodnú tým o vzdaní sa svojej kultúry.“

Nedeľné popoludnie Svätého Otca patrilo návšteve cisterciánskeho kláštora Svätého Kríža v Heiligenkreutzi, ktorý funguje bez prerušenia už 874 rokov a pri ktorom pôsobí Pápežská fakulta filozofie a teológie. Jej existenciu v tomto prostredí označil Benedikt XVI. za spojenie viery a rozumu, srdca a mysle. Zdôraznil slová zakladateľa cisterciánskeho rádu sv. Bernarda z Clairvaux o tom, že teologické štúdium nemôže byť oddelené od duchovného života a modlitby. Posledným bodom programu pápežovej apoštolskej cesty do Rakúska pred rozlúčkovou ceremóniou bolo stretnutie s predstaviteľmi dobrovoľníckych organizácií.
„Chcel som tak vyjadriť moje ocenenie všetkým ľuďom rôzneho veku, ktorí sa nezištne venujú službe blížnym, či už v rámci cirkevného spoločenstva, alebo občianskeho. Dobrovoľníctvo neznamená len „vykonávať“: je to predovšetkým spôsob bytia, ktorý vychádza zo srdca, z postoja vďačnosti voči životu a motivuje k tomu, aby sme dary, ktoré dostaneme, oplácali a zdieľali s blížnymi. V tomto zmysle som chcel opätovne povzbudiť kultúru dobrovoľníctva.“

Svätý Otec zdôraznil, že neexistuje nikto, kto by sa nemohol stať dobrovoľníkom. Aj najúbohejší človek má niečo, čo môže zdieľať s ostatnými, ponúkajúc svoj vlastný podiel na budovaní civilizácie lásky. Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. vyjadril vďačnosť Pánovi, že mu umožnil vykonať púť do Rakúska a potešenie nad tým, že tam našiel radostnú a angažovanú Cirkev, ktorá „je povolaná, rovnako ako Mária vždy „hľadieť na Krista“, aby ho mohla ukázať a ponúknuť všetkým. Cirkev, ktorá učí a svedčí o ušľachtilom „áno“ životu v každej jeho dimenzii. Cirkev, ktorá sprítomňuje svoju dvojtisícročnú tradíciu pre službu budúcnosti pokoja a skutočnému spoločenskému pokroku pre celú ľudskú rodinu.“ Na záver generálnej audiencie Svätý Otec udelil veriacim apoštolské požehnanie. –dj-