Cirkev a svet: Apoštolská cesta Benedikta XVI. do Rakúska

Svätý Otec včera večer príletom do letného sídla v Castel Gandolfo ukončil svoju v poradí siedmu apoštolskú cestu, nabitú nielen oficiálnym programom, ale predovšetkým živou vierou a emóciami. Rakúsko tri dni hostilo nástupcu sv. Petra, ktorý spolu s obyvateľmi tejto krajiny podľa motta návštevy prišiel „Hľadieť na Krista“. My sa za niektorými momentmi jeho púte obzrieme v dnešnom vydaní rubriky Cirkev a svet.

Štatistické údaje
Rakúsko má vyše 8 miliónov obyvateľov, z ktorých 73 % sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Cirkevne je krajina rozdelená do 3072 farností, v ktorých pôsobí 4323 kňazov, viac ako 5000 rehoľných sestier a takmer 17000 pastoračných asistentov. Prísľub navštíviť Rakúsko dal Svätý Otec ešte ako kardinál Ratzinger v roku 2004, keď na pútnické miesto Mariazell zavítal v rámci púte stredoeurópskych národov.

1. deň apoštolskej cesty - Viedeň
Svoju cestu začal Benedikt XVI. v piatok o 9:30 odletom z letiska Ciampino do Viedne, kde pristál krátko po 11. hodine a kde ho čakali politickí a cirkevní predstavitelia krajiny. V úvodnom príhovore vyjadril veľkú radosť z toho, že môže stáť po prvýkrát od začiatku svojho pontifikátu na rakúskej zemi, v krajine, kde sa cíti „ako doma“:
„Dôvod môjho príchodu do Rakúska je 850. výročie založenia svätyne v Mariazelli. Táto mariánska svätyňa predstavuje istým spôsobom materinské srdce Rakúska a rovnako je dôležitá aj pre Maďarov a slovanské národy. Je symbolom otvorenosti, ktorá presahuje nielen geografické a štátne hranice, ale v osobe Panny Márie nám pripomína základný rozmer ľudskej bytosti - schopnosť otvoriť sa Božiemu slovu a jeho pravde.“

Po skončení uvítacieho ceremoniálu na letisku kroky Svätého Otca smerovali na starobylé viedenské Námestie Am Hof. Jeho dominantou je bronzový mariánsky stĺp z roku 1667, ktorý dal vyhotoviť cisár Ferdinand III. ako poďakovanie za oslobodenie Viedne od veľkého nebezpečenstva. Svätý Otec sa k nemu prišiel pomodliť a spolu s veriacimi sa zamyslieť nad významom Božej Matky pre Rakúsko v minulosti aj v prítomnosti a nad jej významom pre každého z prítomných osobitne. Nasledovala návšteva Židovského námestia, kde sa nachádza pamätník genocídy židovského národa počas nacistického režimu. Benedikt XVI. tu zotrval v niekoľkominútovej tichej modlitbe za obete holokaustu.

Stretnutie s vládnymi predstaviteľmi a zástupcami diplomatického zboru
V podvečer ho aj so sprievodom privítali v paláci Hofburg, ktorý bol od začiatku 13. storočia hlavným sídlom Habsburgovcov. V niekdajších cisárskych apartmánoch sa dnes nachádza oficiálna rezidencia prezidenta republiky Heinza Fischera. V audienčnej sieni už čakali zhromaždení vládni predstavitelia Rakúska, bývalí veľvyslanci pri Svätej stolici, zástupcovia medzinárodných organizácií, diplomacie a verejného života. Po prejave prezidenta republiky prítomných oslovil aj pápež Benedikt XVI.

V príhovore ocenil pokrok, ktorý počas posledných dvoch generácií Rakúsko zaznamenalo, nielen pokiaľ ide o ekonomické úspechy, ale najmä pokiaľ ide o tzv. „sociálnu solidaritu“:
„Obyvatelia ju prejavujú nielen otváraním svojich sŕdc pre chudobných a núdznych vo svojej rodnej krajine, ale aj štedrou solidaritou v prípadoch katastrof na celom svete.“
Svätý Otec sa zameral aj na postavenie Rakúska v súvislosti s rozširovaním Európskej únie:
“Po páde železnej opony v roku 1989 boli určité nádeje sklamané a konanie niektorých európskych inštitúcií sa stalo terčom oprávnenej kritiky, avšak proces zjednocovania zostáva najvýznamnejším úspechom, ktorý priniesol obdobie nezvyčajného pokoja kontinentu, dovtedy sužovaného neustálymi konfliktmi a bratovražednými vojnami.“
Podľa pápeža Rakúsko ako pomyselný most, umiestnený na križovatke východu a západu, veľkým dielom prispelo k tomuto zjednoteniu. Svätý Otec sa v príhovore dotkol aj mnohých citlivých etických výziev, pred ktorými stojí Európa súčasnosti, ako sú eutanázia alebo ochrana života od počatia a vyzval politikov, aby vplývali na zákonodarstvo svojich krajín v zmysle rešpektu voči základným ľudským hodnotám.

Tento štátnický rozmer apoštolskej cesty Benedikta XVI. vyzdvihol aj hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, ktorý reagoval na otázku, či tieto výzvy zanechajú nejaké významné stopy:
„Myslím si, že na to si treba počkať. Verím ale, že je tu dobrá pôda a je tu skutočne seriózna možnosť počúvania toho, čo hovorí pápež. Toto je však problém, ku ktorému sa v dnešnej spoločnosti, v súčasnej kultúre treba stavať veľmi opatrne. Prúdy, ktoré idú opačným smerom, teda chcú život manipulovať, ktoré majú víziu práv človeka bez obmedzenia zo strany jednotlivcov, sú stále akoby za rohom, čakajú na príležitosť, preto sa to nedá vyriešiť raz a navždy.“

 
2. deň apoštolskej cesty - Mariazell
Cieľ druhého dňa apoštolskej cesty Benedikta XVI. - pútnické miesto Mariazell v rakúskej diecéze Graz-Seckau - patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie v Európe. Jeho založenie je datované do roku 1157, po zázraku, ktorý sa udial na príhovor Panny Márie. Benediktínsky mních Magnus z Kláštora sv. Lambrechta, vyslaný opátom, aby ohlasoval v tejto oblasti evanjelium, so sebou priniesol sošku Panny Márie z lipového dreva. Na cestu, po ktorej kráčal, spadla obrovská skala. Mních sa v modlitbe obrátil na Božiu Matku a požiadal ju o pomoc. Na jej príhovor sa skala rozdelila na dve polovice a on mohol pokračovať v ceste. Keď dorazil na určené miesto, postavil malú “celu”, nemecky “zelle”, ktorá sa stala prístreškom pre sochu Panny Márie a ktorej označenie sa stalo základom pre názov pútnického miesta Mariazell. Prvýkrát sa písomná zmienka o "cele" objavila v roku 1243.

Uhorský kráľ Ľudovít Veľký tu dal v roku 1370 postaviť dodnes zachovanú kaplnku, ako poďakovanie za víťazstvo nad nepriateľmi kresťanskej viery na východe. Nový rozkvet zaznamenáva Mariazell v období baroka a stáva sa akýmsi centrálnym pútnickým miestom Podunajskej monarchie a habsburského domu a súčasťou významnej duchovnej tradície a duše národov strednej Európy. Dovtedajší gotický chrám už kapacitne nestačil, preto sa opát Benedikt Pierin z Kláštora sv. Lambrechta, do ktorého pôsobnosti pútnické miesto patrilo, rozhodol pre mohutnú prestavbu v barokovom štýle (1644-1683). Práve z tohto obdobia pochádza dnešná charakteristická podoba pútnického chrámu. Ten bol v roku 1907 povýšený na Baziliku Minor a okrem Benedikta XVI. ho navštívili aj pápeži Ján XXIII. v roku 1912 a Ján Pavol II. v roku 1983.

Kroky terajšieho Svätého Otca najskôr smerovali do kaplnky Najsvätejšej Sviatosti, kde je umiestnená socha Madony z Mariazellu. Nástupca sv. Petra sa pomodlil k Panne Márii a krátko po 10:30 začal slávenie Eucharistie na priestranstve pred mariánskou svätyňou za prítomnosti niekoľkých desiatok tisíc veriacich. V homílii poukázal na to, že na toto pútnické miesto už celé storočia prichádzajú ľudia z rôznych krajín a národov, prinášajúc túžby svojich sŕdc a svojich krajín, starosti i nádeje svojho vnútra: „Tu ľudia zakúšajú uzmierujúcu dobrotu Matky, tu stretajú Ježiša Krista, v ktorom je Boh s nami, ako nás o tom uisťuje úryvok z dnešného evanjelia – Ježiš, o ktorom v čítaní z proroka Micheáša počujeme: „On bude pokoj“ (porov. 5, 4). Dnes sa tu začleňujeme do tohto veľkého putovania mnohých storočí. Zastavujeme sa na chvíľu pri Matke Pána a hovoríme jej: ukáž nám Ježiša. Ukáž nám, pútnikom, toho, ktorý je zároveň cesta i cieľ: pravda a život.“
Popoludňajší sobotný program pápeža Benedikta XVI. sa začal krátko pred 17. hodinou slávením vešpier s kňazmi, rehoľníkmi, diakonmi a seminaristami v mariánskej svätyni. Po ich skončení sa spolu so sprievodom vrátil na apoštolskú nunciatúru do Viedne.

3. deň apoštolskej cesty - Viedeň
Nedeľné predpoludnie sa pre Svätého Otca nieslo v znamení slávenia Eucharistie vo viedenskej Katedrále sv. Štefana. V homílii svoju pozornosť upriamil na význam nedeľnej bohoslužby pre kresťana: “Bez Pánovho daru a dňa, ktorý Mu patrí, sa nenaplní vydarený život. Nedeľa sa v našich západných spoločnostiach zmenila na obyčajný koniec týždňa, na voľný čas. Voľný čas je istotne najmä v uponáhľanom súčasnom svete vecou krásnou a potrebnou. Pokiaľ však nemá vnútorný stred, z ktorého vychádza celková orientácia, stáva sa napokon časom prázdnym, ktorý nás neosvieži a neposilní. Voľný čas potrebuje stredobod – stretnutie s tým, ktorý je naším počiatkom a naším cieľom. Môj veľký predchodca na biskupskom stolci v Mníchove a Freisingu cardinal Faulhaber to raz vyjadril takto: “Daj duši jej nedeľu, daj nedeli jej dušu”. “
 
Po svätej omši sa Benedikt XVI. spolu s tisíckami veriacich, zhromaždenými na priľahlom námestí, pomodlil Anjel Pána. Jeho popoludňajší program pokračoval návštevou cisterciánskeho kláštora Svätého kríža v Heiligenkreutzi, ktorý je najväčší v Európe a má za sebou najdlhšiu neprerušenú tradíciu svojej činnosti, založený bol v roku 1135. Vojvoda Leopold V. mu v tom istom storočí daroval relikviu Svätého Kríža, ktorá je tu dodnes uctievaná.

Stretnutie s predstaviteľmi dobrovoľníckych organizácií
Krátko po 17:00 hodine sa Benedikt XVI. vo Viedni stretol s predstaviteľmi dobrovoľníckych organizácií, ktorým dal opätovne najavo, že jeho apoštolská cesta má nielen pastoračný rozmer, ale že sa ako hlava Katolíckej cirkvi aktívne zaujíma o výzvy spoločnosti.
“Láska k blížnemu nie je niečo, čo môže byť pridelené, štát a politické zriadenie, ktoré sa skutočne zaujíma o pomoc núdznym a poskytovanie sociálnych služieb, ju nemôže nahradiť. Láska k blížnemu si vždy vyžaduje dobrovoľný osobný prístup a štát by mal, samozrejme, poskytnúť podmienky na jeho realizáciu. Vďaka takejto zainteresovanosti si pomoc udržiava ľudský rozmer a nestáva sa neosobnou. Dobrovoľníci ako vy nie sú “náhradníkmi” v spoločenskej sieti, ale ľudia, ktorí skutočne prispievajú k tomu, aby naša spoločnosť mala humánnu a kresťanskú tvár.”
 
Podľa bodky, ktorú v rozhovore za apoštolskou cestou Svätého Otca urobil vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi, je bilancia tejtu udalosti pozitívna. Dotkol sa aj faktu, že návšteva Benedikta XVI. v Rakúsku bola udalosťou veľkého významu, a to nielen pre veriacich, ale aj pre ostatných:„Áno, tento záujem je však treba vyhodnotiť s istým časovým odstupom. Boli to veľmi intenzívne a významné chvíle a to aký mali dopad sa ukáže až časom. My samozrejme dúfame, že návšteva pozitívne osloví ľudí. Ja verím, že vytrvalosť, ktorú ukázali pútnici v Mariazelli, ich voľba prísť vypočuť si pápežove slová a modliť sa s ním, ukazuje na pevnú rozhodnosť. Ak aj rakúsky ľud vo všeobecnosti zdieľa tento postoj – nastúpiť na cestu pozitívnych hodnôt – určite môžeme povedať, že pápežova cesta mala úspech.“ –dj-