Rakúsko (8. septembra, RV) - Pútnické miesto Mariazell v rakúskej diecéze Graz-Seckau
patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie v Európe. Jeho založenie je datované
do roku 1157, po zázraku, ktorý sa udial na príhovor Panny Márie.
Benediktínsky
mních Magnus z Kláštora sv. Lambrechta, vyslaný opátom, aby ohlasoval v tejto oblasti
evanjelium, so sebou priniesol sošku Panny Márie z lipového dreva. Na cestu, po ktorej
kráčal, spadla obrovská skala, práve na miesto, kde dnes stojí chrám. Mních sa v modlitbe
obrátil na Božiu Matku a požiadal ju o pomoc. Na jej príhovor sa skala rozdelila na
dve polovice a on mohol pokračovať v ceste. Keď dorazil na určené miesto, postavil
malú “celu”, nemecky “zelle”, ktorá sa stala prístreškom pre sochu Panny Márie a ktorej
označenie sa stalo základom pre názov pútnického miesta Mariazell. Prvýkrát sa písomná
zmienka o "cele" objavila v roku 1243.
Uhorský kráľ Ľudovít Veľký tu dal
v roku 1370 postaviť dodnes zachovanú kaplnku, ako poďakovanie za víťazstvo nad nepriateľmi
kresťanskej viery na východe. Okolo roku 1400 sú spomínané obchody, v ktorých si pútnici
mohli kupovať votívne predmety a okolo polovice druhého tisícročia bol už Mariazell
známy ako medzinárodné pútnické miesto. Nový rozkvet zaznamenáva v období baroka a
stáva sa akýmsi centrálnym pútnickým miestom Podunajskej monarchie a habsburského
domu a súčasťou významnej duchovnej tradície a duše národov strednej Európy. Dovtedajší
gotický chrám už kapacitne nestačil, preto sa opát Benedikt Pierin z Kláštora sv.
Lambrechta, do ktorého pôsobnosti pútnické miesto patrilo, rozhodol pre mohutnú prestavbu
v barokovom štýle (1644-1683). Práve z tohto obdobia pochádza dnešná charakteristická
podoba pútnického chrámu. Ten bol v roku 1907 povýšený na Baziliku Minor a okrem Benedikta
XVI. ho navštívili aj pápeži Ján XXIII. v roku 1912 a Ján Pavol II. v roku 1983. –dj-