Veriaci na viedenskom námestí Am Hof privítali Benedikta XVI. nadšeným potleskom a skandovaním

Rakúsko (7. septembra, RV) – Po skončení uvítacieho ceremoniálu na letisku kroky Svätého Otca smerovali do kláštora sestier saleziánok Navštívenia Panny Márie vo Viedni, odkiaľ sa spolu so svojím sprievodom presunul na starobylé Námestie Am Hof. Jeho dominantou je bronzový mariánsky stĺp z roku 1667. Nachádza sa tu aj Kostol Am Hof, známy aj ako kostol Deviatich anjelských zborov. Pápeža Benedikta XVI. tu privítal primátor Viedne, rektor kostola, všetci rakúski biskupi a množstvo veriacich.

Svätý Otec sa k Mariensäule prišiel pomodliť a oficiálne tak otvoriť svoju púť do Mariazellu pri príležitosti 850. výročia založenia tamojšej mariánskej svätyne. Vo svojom príhovore zdôraznil, že ako prvú zastávku na tejto svojej púti si vybral bronzový mariánsky stĺp, aby sa na chvíľu spolu s veriacimi zamyslel nad významom Božej Matky pre Rakúsko v minulosti aj v prítomnosti a nad jej významom pre každého z prítomných osobitne.
„S vierou v Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna, sa už od prvotných čias spája osobitná úcta k Matke, k žene, v lone ktorej Boh prijal ľudskú prirodzenosť, keď mal účasť dokonca aj na tlkote jej srdca. Táto žena ho sprevádzala jemne a s rešpektom počas jeho života až po smrť na kríži a práve jej materinskej láske na konci zveril milovaného učeníka a s ním celé ľudstvo. Vo svojej materinskej láske Mária prijíma aj dnes pod svoju ochranu ľudí všetkých jazykov a kultúr, aby ich sprevádzala v ich mnohorakej jednote ku Kristovi. K nej sa môžeme utiekať vo všetkých našich starostiach a potrebách. Od nej sa však musíme tiež naučiť prijať sa navzájom s tou istou láskou, s ktorou prijíma ona všetkých nás: každého vo svojej jedinečnosti, takých, akých nás chcel Boh a akých nás miluje. V univerzálnej Božej rodine, v ktorej je pre každého človeka pripravené miesto, každý má rozvinúť svoje dary pre dobro všetkých.“
 
Mariánsky stĺp, ktorý dal vyhotoviť cisár Ferdinand III. ako poďakovanie za oslobodenie Viedne od veľkého nebezpečenstva a ktorý bol odhalený pred 360 rokmi, musí byť podľa Benedikta XVI. byť aj dnes pre nás znamením nádeje. Atmosféra na Námestí Am Hof bola veľmi srdečná. Následne Benedikt XVI. vstúpil do kostola, aby sa poklonil Najsvätejšej Sviatosti a zotrval na krátku chvíľu v rozjímaní. Potom jeho kroky smerovali na Židovské námestie (Judenplatz), kde sa nachádza pamätník genocídy židovského národa počas nacistického režimu. Benedikt XVI. po privítaní veľkým rabínom a prezidentom Židovskej komunity Paulom Chaimom Eisenbergom zotrval v niekoľkominútovej tichej modlitbe za obete holokaustu a odobral sa do budovy Apoštolskej nunciatúry vo Viedni. –dj,ls,sg-