Sv. Gregor z Nissy: "Nie iba hovoriť o Bohu, ale vniesť ho do svojho vnútra"

Vatikán (5. septembra, RV) - Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa dnes predpoludním zhromaždilo asi 16 000 veriacich, ktorí sa prišli stretnúť s pápežom Benediktom XVI. a vypočuť si jeho katechézu. I keď na jeho hlase bolo poznať, že má zdravotné problémy a je prechladnutý, jeho stretnutie s pútnikmi sa nieslo v radostnom duchu. Aj dnes, tak ako minulú stredu, sa vo svojom príhovore zameral na osobnosť svätého Gregora z Nissy. V srdci jeho učenia je podľa Svätého Otca vrodená dôstojnosť každého muža a ženy, stvorených na Boží obraz a povolaných rásť k jeho podobe. Naplnenie človeka spočíva v pripodobnení sa Bohu prostredníctvom lásky, vedomostí a rozvíjania cností, „žiariacich paprskov, ktoré zostupujú z božskej prirodzenosti“ (De beatitudinibus 6: PG 44,1272C), v neustálom pohybe smerom k dobru. Gregor v tejto súvislosti používa pôsobivé vyjadrenie, spomenuté už v Liste sv. Pavla Filipanom - „uháňať” (Fil 3,13) za tým, čo je pred nami, v ústrety pravde a láske. Toto vyjadrenie naznačuje hlbokú skutočnosť:
„Dokonalosť, ktorú chceme nájsť, nie je vecou, získanou navždy; dokonalosť znamená zostať na ceste, je to neustála pripravenosť kráčať vpred, pretože nikdy nie je možné dosiahnuť plnú podobnosť Bohu. Sme neustále na ceste (por. Homília in canticum 12: PG 44,1025d). Dejiny každej duše sú o láske, ktorá sa znásobuje a zároveň je otvorená novým obzorom, pretože Boh neustále rozširuje možnosti duše, aby ju urobil schopnou stále väčších dobier.“

Svätý Gregor upresňuje, že nie je v ľudskej moci stať sa podobnými Bohu, ale je výsledkom Božej štedrosti, že nám dal od počiatku milosť podobať sa mu v našej ľudskej prirodzenosti (De virginitate 12,2: SC 119,408-410). Pre dušu teda „nejde o poznanie niečoho z Boha, ale o samotnú prítomnosť Boha v jej vnútri“ (De beatitudinibus 6: PG 44, 1269c). Napokon, ako uviedol Benedikt XVI., citujúc svätého Gregora, „božskosť je čistota a oslobodenie sa od vášní a zvodov každého zla: ak sú tieto veci v tebe, tak je v tebe naozaj prítomný Boh“ (De beatitudinibus 6: PG 44, 1272c).
„Keď v sebe máme Boha, keď človek Boha miluje, kvôli tejto vzájomnosti, ktorá je vlastná zákonu lásky, chce to isté, čo Boh (por. Homilia in Canticum 9: PG 44,956ac) a teda spolupracuje s Bohom na vytváraní Božieho obrazu v sebe tak, že naše duchovné zrodenie je výsledkom slobodného rozhodnutia a my sme takpovediac rodičmi nás samotných, stávame sa takými, akými chceme byť a z vlastnej vôle sa formujeme podľa príkladu, ktorý si vyberáme (Mojžišov život 2,3: SC 1bis,108). Aby človek vystúpil k Bohu, musí sa očisťovať.“

Ako uviedol Benedikt XVI., na tejto ceste duchovného výstupu je Kristus príkladom a učiteľom, ktorý nám ukazuje nádherný obraz Boha (por. De perfectione christiana: PG 46,272b). Každý z nás, dívajúc sa naňho, sa stáva „maliarom svojho vlastného života“. V tejto súvislosti nám svätý Gregor radí „vždy skúmať svoje myšlienky, svoje slová a svoje činy, aby sme videli, či smerujú ku Kristovi, alebo sa od neho vzďaľujú“ (De perfectione christiana: PG 46,284c). Kresťan je ten, kto nosí jeho meno, teda sa mu má pripodobniť aj životom a to je podľa Svätého Otca veľká zodpovednosť. Ako pripomína Gregor, Ježiš je prítomný aj v chudobných a podľa toho je potrebné sa správať.
„Neopovrhujte tými, ktorí ležia v prachu, akoby nemali žiadnu hodnotu. Vážte si toho, kto sú a odhaľte ich dôstojnosť. Predstavujú pre nás osobu Spasiteľa... Pán im vo svojej dobrote prepožičal svoju osobu, aby prostredníctvom nich pohol k súcitu tých, ktorí majú tvrdé srdce a sú nepriateľmi chudobných“ (De pauperibus amandis: PG 46,460bc). Gregor hovorí o vystúpení: vystúpení k Bohu v modlitbe skrze čistotu srdca, ale aj o vystúpení k Bohu prostredníctvom lásky k blížnemu.“
 
Gregor podľa Svätého Otca veľmi jasne pripomína, že všetci závisíme od Boha a upozorňuje: „Nemyslite si, že všetko je vaše! Musí tu byť aj časť pre chudobných, Božích priateľov. Pravdou je, že všetko pochádza od Boha, Otca všetkých a že my všetci sme bratia, pochádzajúci z jedného pokolenia“ (ibid.: PG 46,465b). Gregor trvá na tom, že kresťan sa musí skúmať: „Načo sa postíš a vyhýbaš sa mäsu, ak potom s mrzutosťou nerobíš nič iné, iba hryzieš svojho brata? Aký zisk z toho máš pred bohom, ak nejš zo svojho, ale konáš nespravodlivo a odtrhneš od úst chudákovi, čo je jeho?“ (ibid.: PG 46,456a). Benedikt XVI. poukázal vo svojej katechéze aj na modlitbu, ktorá je podľa Gregora dôležitým stupňom na ceste k dokonalosti a vnútornému prijatiu Boha, prijatiu Božieho Ducha a Božej lásky.
To najdôležitejšie z náuky svätého Gregora podľa Benedikta XVI. spočíva v myšlienke: Nie iba hovoriť o Bohu, ale vniesť ho do svojho vnútra. Toto robme s pomocou modlitby a žijúc v duchu lásky pre všetkých našich bratov. Medzi pozdravmi v druhej časti generálnej audiencie zaznela aj výzva Svätého Otca k modlitbám a snahe rešpektovať prírodu. Benedikt XVI. ju adresoval veriacim v súvislosti s medzinárodným sympóziom, zameraným na ochranu životného prostredia pod názvom „Arktída: Zrkadlo života“. Podujatie sa začína zajtra pod záštitou ekumenického patriarchu Konštantinopolu Bartolomeja I.:
„Chcel by som pozdraviť všetkých účastníkov – rôznych náboženských predstaviteľov, vedcov, novinárov a ďalšie zainteresované strany – a uistiť ich o mojej podpore voči ich úsiliu. Starostlivosť o vodné zdroje a obozretnosť voči klimatickým zmenám sú veľmi dôležité záležitosti pre celú ľudskú rodinu. Povzbudený rastúcim povedomím o potrebe ochraňovať životné prostredie vás všetkých pozývam k spoločnej modlitbe a práci pre väčší rešpekt voči zázrakom Božieho stvorenia!“

Medzi veriacimi vo Vatikáne ani tento týždeň nechýbali pútnici zo Slovenska. Jeden z pozdravov pápeža Benedikta XVI. patril práve im:
Zo srdca vítam slovenských pútnikov z farností Prešov-Svätý Mikuláš, Zohor a Plaveč ako aj Sestry Božského Vykupiteľa, ktoré slávia dvadsiate piate výročie svojej rehoľnej profesie. Bratia a sestry, prajem vám požehnaný pobyt v Ríme a s láskou žehnam vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Na záver generálnej audiencie Svätý Otec udelil veriacim apoštolské požehnanie. -dj,sg-