Očami viery, vedy a kultúry: Potratová politika organizácie Amnesty International
Medzinárodná organizácia
na obranu ľudských práv Amnesty International oslávi o štyri roky okrúhlych
50 rokov existencie. Založil ju katolícky konvertita z Anglikánskej cirkvi, pracuje
v nej množstvo katolíkov a v minulosti často účinne spolupracovala s Katolíckou cirkvou.
Jej najnovší počin si však v médiách vyslúžil tvrdý prívlastok „potratový obrat“.
O čo ide? V skratke o rozhodnutie zaradiť právo na potrat medzi ľudské práva. Hoci
zatiaľ „iba“ v prípade znásilnenia. Tento krok prináša Amnesty International neutíchajúcu
kritiku nielen z katolíckych kruhov. Niektoré z názorov, ktoré zazneli počas uplynulého
týždňa, si teraz priblížime podrobnejšie. „Podľa nás ide oba o prvý
krok k niečomu významnejšiemu, čo nemožno tolerovať,“ vyhlásil predseda Hnutia
za život v Taliansku Carlo Casini. „Urobíme všetko preto, aby Amnesty prehodnotila
tento svoj postoj. Ak ho nezmení, budú musieť tí, ktorí naozaj veria v princíp rovnosti
ľudských práv, prevziať za Amnesty zástupnú zodpovednosť.“ Ako konštatoval
Carlo Casini, Amnesty International roky nestratila ani slovko za právo ešte
nenarodených detí na život. Keď konečne prerušila mlčanie, vyhlásila pravý opak: právo
ženy na zabitie dieťaťa. Tento počin Amnesty pripomína podľa Casiniho postoje
iných medzinárodných organizácií vrátane Európskej únie, ktoré sa usilujú rozširovať
ľudské práva bez toho, aby ich prehlbovali: „Európska únia mlčí o základnom
práve na život, kým, na druhej strane, prijíma rozhodnutia proti ľudským právam, keď
napríklad kritizuje Írsko alebo Poľsko za to, že neumožňujú voľnejšie vykonávanie
potratov, alebo keď potvrdzuje právo osôb rovnakého pohlavia zosobášiť sa, čím popiera
význam manželstva. Badať tu hlboké protirečenie, ktoré – slovami Jána Pavla II. –
obsahuje hrozbu zničenia Európy. Pod týmto povrchom je situácia veľmi ťažká, ale nesmieme
kapitulovať. Výzva je veľká, musíme ju prijať.“
Rozhodnutie padlo v piatok
17. augusta na 28. generálnom zasadnutí Amnesty v Mexiku. Medzi promptné reakcie
sa zaradil aj hlas z Vatikánu. Štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone do nášho
mikrofónu potvrdil známu zásadu, že nemožno na jedno násilie kopiť ďalšie: „Pripomínam
veľké encyliky, veľké posolstvá, dokumenty Cirkvi o dôstojnosti ženy. Chcel by som
citovať jeden pekný dokument, na ktorý sa ticho pozabudlo, dokument Kongregácie pre
náuku viery, podpísaný kardinálom Ratzingerom, s názvom Spolupráca muža a ženy
v Cirkvi a v spoločnosti. Treba zachraňovať život, aj keď je plodom násilia. Nemožno
ničiť život ako taký, aj keď je plodom násilia.“
To sa nevylučuje s bojom
proti násiliu na ženách a ochranou ich dôstojnosti. Ako zdôraznila národná podpredsedníčka
Talianskej konferencie rodinných poradcov Olimpia Tarziová, dôležitým zakrývaným aspektom
je, že potrat predstavuje nielen násilie na dieťati, ale aj na žene. Právo na potrat
neexistuje, existuje však právo ženy na ochranu pred potratom, lebo „skutočná dráma
potratu a netýka iba dieťaťa, ktoré sa zrejme nenarodí, ale týka sa aj ženy“: „Ten,
kto dnes napriek všetkej medzinárodnej literatúre ešte zamieta dôsledky potratu na
ženu na psychickej úrovni, na úrovni životného plánu, je buď podvodník, a to podvodník
vedený ideologicky, alebo ten, kto nevie nič o podstate ženy. Vidíme to aj v Taliansku,
v našich Centrách pomoci životu: keď sa dôsledky násilia riešia potratom, nedospeje
sa k ničomu inému, iba k zhoršeniu situácie ženy, k ešte väčšej neúcte voči samej
sebe, k ešte väčšej nezmyselnosti života, k ešte väčšej beznádeji... Naopak, keď sa
mame podarí prekonať toto všetko a prijať dieťa, stáva sa toto dieťa dôvodom na život,
dôvodom na nádej, dôvodom, ktorý jej pomáha prekonať traumu z násilia.“
Ďalší
dôležitý argument sa týka koreňov násilia a prevencie. Vyhlásiť právo na potrat v prípade
znásilnenia je podľa Olimpie Tarziovej hľadaním ľahšej cesty. Dať žene do rúk právo
na potrat je istým spôsobom zbavovania sa zodpovednosti: na úrovni vlád aj inštitúcií.
Znamená to nechať ženu osamotenú a povedať jej: Vyrieš si svoj problém sama: „Potom,
okrem iného, táto forma násilia ostáva v pôvodnej podobe: s potratmi neubúda incestov
ani násilia. Ostávajú! A kopí sa jeden zločin na ďalší. Toto vonkoncom nemôže
byť riešením. Myslím si, že musíme reagovať tvrdo; treba demaskovať ideologické pozície
tých, ktorí chcú naďalej považovať potrat za riešenie. Tých, ktorí nepoznajú skutočné
hlboké puto medzi ženou a životom, prežívanie ženy zoči-voči novému životu, ktorý
sa rodí.“ Amnesty International založil roku 1961 anglický
advokát Peter Benenson, anglikán, ktorý konvertoval na katolicizmus. Jej hlavným poslaním
má byť ochrana dodržiavania ľudských práv. Rozhodnutie zaradiť do ich zoznamu potrat
sprevádzali tvrdé polemiky vnútri samotnej organizácie. Jej dlhoročný spolupracovník
Mons. Michael Charles Evans, biskup z východného Anglicka, na protest po viac než
30 rokoch intenzívnej práce z Amnesty vystúpil. Pre naše rádio v tejto súvislosti
povedal: „Pracoval som pre Amnesty 31 rokov a usiloval som sa povzbudzovať
katolíkov vo farnostiach a v školách, aby sa k nej pridávali a aby zapájali aj ďalších
ľudí. Je to pre mňa teda veľmi smutné, bol som za túto prácu veľmi zapálený. Je to
úžasná organizácia, ktorá robí veľký kus práce a v minulosti spolupracovala s Katolíckou
cirkvou. Musieť ju opustiť je preto veľmi smutné.“
Cirkev plne podporuje
úsilie medzinárodných organizácií zamerané proti násiliu na ženách, ale podpora potratov
do tejto agendy rozhodne nepatrí: „Áno, Amnesty má veľmi dôležitú kampaň
na zastavenie násilia proti ženám, ktorú musíme plne podporovať. Myslím si, že katolíci
by mali robiť ešte viac na podporu žien, ktoré podstúpili znásilnenia alebo iné formy
sexuálneho násilia, alebo akúkoľvek formu násilia. Musíme sledovať, či my, katolícke
spoločenstvo, naozaj robíme dosť pre to, aby sme im pomohli. No medzi spôsoby pomoci
ženám, ktoré boli znásilnené, určite nepatrí vykonanie ďalšieho násilia, a to voči
dieťaťu v nich samotných. Jedným zo základných ľudských práv je práve právo na život.“
Zakladateľ
Amnesty International bol katolík a katolíci pracovali až doteraz spolu s ostatnými
v rámci organizácie na tých istých projektoch. Teraz vzniká obava, že tzv. „potratový
obrat“ v Amnesty rozdelí členov organizácie: „To bola spočiatku jedna z mojich
veľkých obáv, lebo k potratu majú členovia Amnesty rozličné postoje. Tým, ktorí
sa vydali po tejto ceste, by malo byť zrejmé, že rozdeľujú členov vnútri organizácie
a oslabujú ich prácu. Toto je moja obava a tiež etická starosť. V Spojenom kráľovstve,
napríklad, na generálnom zhromaždení v apríli iba jedna časť členov hlasovala za toto
nariadenie, kým veľká väčšina hlasovala za zachovanie situácie na doterajšej pozícii
a nenastupovanie na cestu týmto smerom. Rozdelenia teda existujú aj tu v Anglicku,
nielen vo zvyšku sveta.“
Prečo teda Amnesty prijala toto rozhodnutie,
vidiac, že mnohí členovia sú katolíci a pre toto rozhodnutie ju viacerí z nich môžu
opustiť? „To by sa bolo treba spýtať Amnesty. Existuje podozrenie, že vnútri
Amnesty, zvlášť vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, sú ľudia,
ktorí tvoria veľmi silnú loby za uznanie potratu na medzinárodnej úrovni. V súčasnosti
podľa medzinárodného práva neexistuje právo na potrat a oni chcú, aby bolo uznané
ako všeobecné právo.“
Napriek týmto výhradám a zásadnému
činu biskup Michael Charles Evans ostane s Amnesty International v spojení
a naďalej bude konať v duchu jej prvotného poslania na obranu ľudských práv a proti
každému násiliu voči ľudskej dôstojnosti. Chce pokračovať v obrane toho dobrého, čo
s Amnesty zdieľa: „Áno, presne tak, snažím sa hľadať spôsoby, aby som to
mohol robiť, a myslím si, že aj katolícke organizácie by mali rozmýšľať, ako spolupracovať
s organizáciami, s ktorých zásadami sa nestotožňujú úplne. V spoločnosti sa často
stáva, že treba spolupracovať s organizáciami, s ktorými nezdieľame mnohé stránky
ich činnosti. Musíme si jasne uvedomovať tento hodnotový rozdiel, ale zároveň musíme
hľadať cestu pre spoluprácu. Ešte neviem ako, ale musíme rozmýšľať o tomto všetkom
tvorivo.“
Otázka, ako presadzovať dobro v tomto svete úspešne a účinne,
stojí pred Kristovými nasledovníkmi odjakživa. Peter Benenson založil organizáciu
na ochranu ľudských práv a zasial dobrú pšenicu po celom svete; jeho nasledovníci
mu tam prisypali kúkoľ. Potrebujeme preto ďalších rozsievačov pšenice, aby bolo na
konci čias čo žať. -te-