Páter Cantalamessa: Temná duchovná noc Matky Terézie je výzvou pre ateistov

Taliansko (27. augusta, RV) – Svet očakáva publikovanie listov bl. Matky Terézie a vysiela dohady o jej „temnej noci ducha“. Zbierka jej korešpondencie by mala vyjsť v septembri, desať rokov od smrti známej misionárky lásky. Kniha sa bude volať Matka Terézia: príď a buď mojím svetlom a má odkryť hlbokú duchovnú vyprahnutosť svätice. Na fenomén duchovnej temnoty sme sa spýtali pápežského kazateľa pátra Raniera Cantalamessu.
 
„Je to niečo veľmi známe v kresťanskej tradícii; aj keď azda nové a neznáme vo forme, v akej to zažila Matka Terézia. Pretože kým ‚temná duchovná noc‛ sv. Jána z kríža je vo všeobecnosti prípravným obdobím na to konečné obdobie, nazývané ‚zjednotením‛, v prípade Matky Terézie sa zdá, že išlo o trvalý stav: od toho momentu života, keď započala veľké dielo lásky, až do konca. Podľa mňa má aj toto predĺženie ‚noci‛ pre nás, dnes význam. Verím, že Matka Terézia bola svätou mediálnych čias, lebo táto ‚duchovná noc‛ ju uchránila pred tým, aby sa stala obeťou médií, čiže pred vyvyšovaním sa... Ona sama hovorievala, že pred veľkými poctami a novinovým rozruchom necítila vôbec nič, lebo prežívala túto vnútornú prázdnotu.“

V jednom zo svojich listov Matka Terézia píše: „Toľké protirečenie nachádzam vo svojej duši: hlboké dychtenie po Bohu, až také hlboké, že spôsobuje neprestajné utrpenie; a zároveň pocit, že ma Boh nechce, že som odmietnutá, prázdna, bez viery, bez lásky, bez nadšenia... Nebo neznamená pre mňa nič: zdá sa mi ako prázdne miesto!“
 
„No, ako vidíme, práve toto trýznivé utrpenie, ktoré vytváralo prázdno po Bohu, je znakom toho, že ide o pozitívny fenomén. Ide o prítomnosť-neprítomnosť: Boh je prítomný, ale necítiť ho. Keď si pomyslíme, že Matka Terézia mohla zotrvať hodiny pred Sviatosťou takmer uchvátená, ako hovoria svedkovia, ktorí ju videli, a keď si uvedomíme, v akom stave sa tam nachádzala – to je mučeníctvo! To je skutočné mučeníctvo, pretože pre toho, kto necíti Boha a prežíva túto prázdnotu, znamená zotrvať pevne pred Sviatosťou stáť medzi plameňmi. A je divné, keď sa niekto čuduje nad týmito listami Matky Terézie alebo si priamo myslí, že ten, kto ich publikuje, by mal zabrániť neistote a pohoršeniu ľudí... V mojich očiach to robí osobnosť Matky Terézie väčšou; neumenšuje ju. ‚Normálni‛, bežní ateisti sa netrápia pre neprítomnosť Boha; pre Matku Teréziu to bola najstrašnejšia skúška, akú mohla zažiť. Verím, že jej naozaj patrí miesto medzi ‚najväčšími‛ v dejinách kresťanskej svätosti, práve aj pre schopnosť skryť tieto skutočnosti, prežívať ich v najosobnejšej hĺbke srdca! Azda musela žiť tak, akoby Boh neexistoval, aj na odpykanie dnešného šíriaceho sa ateizmu, a prežívala to hlboko pozitívne, s vierou, z Božej strany...“

Strach z pohoršenia ľudí, ktorí si prečítajú listy Matky Terézie, preto podľa pátra Cantalamessu nie je namieste. Naopak, verí, že s vhodným komentárom môže jej svedectvo priniesť obrovské dobro. A to zvlášť pre ateistov, ktorí úprimne hľadajú a prázdnotu vo svojom živote prežívajú s bolesťou. Skúsenosť Matky Terézie im ukáže, že stoja pred jediným krokom od ničoho k všetkému. Ako sa totiž vyjadrila samotná Matka Terézia, svoju duchovnú temnotu prežívala, paradoxne, pokojne a šťastne a nevymenila by ju za nič na svete, ako by napokon nespravil žiaden mystik... „Je to teda výzva adresovaná všetkým čestným ateistom a pozvanie urobiť práve svoju situáciu prázdnoty a hľadania zmyslu života trampolínou, ktorá ich vyhodí k svetlu...“ tvrdí pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa. -te-