Veľké tajomstvo: Plodnosť manželskej lásky

V rámci našich zamyslení o poslaní a zmysle ľudskej lásky hľadáme spojenie medzi zjavením ktoré človeku otvára skúsenosť lásky a zjavením Boha v dejinách spásy. Dnešným zamyslením vstúpime do ďalšej charakteristiky ktorou je obdarený život kresťanských manželov a ktorý súčasne zjavuje niečo z tajomstva Boha v jeho vnútornom živote – je ňou téma plodnosti manželskej lásky.

Manželstvo chce byť plodné vo všetkých oblastiach ľudského života a prostredníctvom všetkých oblastí v ktorých sa uskutočňuje život človeka. Chce byť pevné a odvážne v každodenných zápasoch, pretože manželia si vzájomne pomáhajú niesť bremená práve tak ako píše apoštol: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6, 2) Chce byť plodné v duchu pretože manželská láska tých, ktorí sa milujú na celý život je požehnaná veľkým vnútorným poznaním druhého. Toto poznanie môže byť jednoduché a skryté, ale zostáva skúsenosťou lásky.

Sú mnohí, ktorí chcú uchopiť toto poznanie zo stromu života avšak bez skutočného milovania, a tak keďže nie sú verní utekajú od bolestí ktoré podobná láska prináša, mýlia si lásku s rozmarom či chvíľkovým nadšením, vidia potom v stálosti lásky iba námahu čisto živočíšnu ktorej koniec je iba čistá prirodzenosť. Avšak ten, kto miluje skutočne, vie čo je to láska. A iba ten, kto spoznal lásku môže tušiť kto je to Boh – láska.

Čo však pochopil ten, kto v manželskej láske nevytušil Jeho, nepochopiteľného, kto nevytušil blízkosť svätého tajomstva ktoré nás objíma? Čo zo sviatosti manželstva pochopil ten kto nevybadal kde sa nachádza miesto jeho šťastia i bolesti, miesto kde sa prostredníctvom skutkov čisto ľudských vstupuje do tajomstva nevýslovnej sily večnej Lásky?

Láska je plodná aj v deťoch. Touto otvorenosťou manželia hovoria svoje áno Bohu, Žijúcemu, Otcovi, tomu ktorý od večnosti plodí Syna. V ňom sa rozpozná a s ním miluje v láske Ducha Svätého. To, že v manželstve prichádzajú na svet deti je tá najsamozrejmejšia skutočnosť. Avšak táto skutočnosť tak samozrejmá je zároveň mimoriadna. Všetci vieme že náš život niečo naznačuje a potvrdzuje z toho života ktorý neskončí smrťou. Túžime v tomto pozemskom boji z lisu času vyťažiť víno večnej radosti. Práve v plodnosti manželstva sa večnosť realizuje takým spôsobom, že sa nedá zaspievať pieseň svätej hrdosti vznešenejšia nad takouto majestátnou ľudskou možnosťou! A súčasne sa dá preľaknúť až na smrť, pretože to čo manželská láska umožňuje, môže zostať takmer bez povšimnutia.

Narodí sa nový človek – to však znamená že sa narodí nová bytosť, ktorá nikdy nekončí, ktorá je večne platná, ktorá má svoj začiatok života a súčasne v sebe nesie poslanie zostať navždy, poslanie ktoré nemôže byť vymazané. Istotne, to čo takto začína potom pokračuje ako život jednej osoby zvlášť keď realizuje seba samú keď «opúšťa otca a matku» ako hovorí kniha Genezis, aby sa stal v manželstve novou bytosťou, jedinečnou a slobodnou. Aj rodičia tak môžu pochopiť že milujú iba vtedy, ak ho milujú láskou ktorá nehľadá v druhom čo je jeho, ale chce druhého ako druhého.

Zostáva každopádne platné, že rodičia dávajú princíp večnosti, ktorý nebude mať nikdy koniec. Stoja pri zrode bytosti, ktorá nikdy nebude určená pre niečo menej ako večnosť. Nebude môcť byť nikdy viac odvolaná, zrušená, pretože nový človek je nová večnosť pred Bohom.

Na takýto skutok musí byť človek oprávnený Bohom. Na takýto skutok sa môže mať odvaha len ak je prítomné požehnanie Boha. Preto nie je žiadnym divom, že ľudia ktorí unikajú Bohu odmietajú prijať dieťa. Kresťanské manželstvo môže a musí byť plodné novou večnosťou. Boh vskutku chce sa darovať nekonečne. Ten ktorý je Nekonečno sa chce sa obetovať človeku, pretože Boh potvrdil samého seba ako človeka vo svojom Slove ktoré sa stalo telom. A ten od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi, začína opätovne dobrodružstvo svojej márnivej lásky prostredníctvom rodičov, ktorých láska je plodná v novom živote.

Marek Iskra