Keď Amnesty International dáva žene do ruky právo na potrat, zbavuje sa zodpovednosti a hľadá ľahšie riešenie

Taliansko (21. augusta, RV) – V Cirkvi, ale nielen v nej, sa množia reakcie na oznámenie Amnesty International o zaradení práva na potrat v prípade znásilnenia medzi ľudské práva. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone pri tejto príležitosti do nášho mikrofónu potvrdil známu zásadu, že nemožno na jedno násilie kopiť ďalšie. Zároveň je potrebné bojovať proti násiliu na ženách a chrániť ich dôstojnosť.
 
„Pripomínam veľké encyliky, veľké posolstvá, dokumenty Cirkvi o dôstojnosti ženy. Chcel by som citovať jeden pekný dokument, na ktorý sa ticho pozabudlo, dokument Kongregácie pre náuku viery, podpísaný kardinálom Ratzingerom, s názvom Spolupráca muža a ženy v Cirkvi a v spoločnosti. Treba zachraňovať život, aj keď je plodom násilia. Nemožno ničiť život ako taký, aj keď je plodom násilia.“

Ako zdôraznila národná podpredsedníčka Talianskej konferencie rodinných poradcov Olimpia Tarziová, dôležitým zakrývaným aspektom je, že potrat predstavuje nielen násilie na dieťati, ale aj na žene. Právo na potrat neexistuje, existuje však právo ženy na ochranu pred potratom, lebo „skutočná dráma potratu a netýka iba dieťaťa, ktoré sa zrejme nenarodí, ale týka sa aj ženy“.
 
„Ten, kto dnes napriek všetkej medzinárodnej literatúre ešte zamieta dôsledky potratu na ženu na psychickej úrovni, na úrovni životného plánu, je buď podvodník, a to podvodník vedený ideologicky, alebo ten, kto nevie nič o podstate ženy. Vidíme to aj v Taliansku, v našich Centrách pomoci životu: keď sa dôsledky násilia riešia potratom, nedospeje sa k ničomu inému, iba k zhoršeniu situácie ženy, k ešte väčšej neúcte voči samej sebe, k ešte väčšej nezmyselnosti života, k ešte väčšej beznádeji... Naopak, keď sa mame podarí prekonať toto všetko a prijať dieťa, stáva sa toto dieťa dôvodom na život, dôvodom na nádej, dôvodom, ktorý jej pomáha prekonať traumu z násilia.“

 
Ďalší dôležitý argument sa týka koreňov násilia a prevencie. Vyhlásiť právo na potrat v prípade znásilnenia je podľa Olimpie Tarziovej hľadaním ľahšej cesty. Dať žene do rúk právo na potrat je istým spôsobom zbavovania sa zodpovednosti: na úrovni vlád aj inštitúcií. Znamená to nechať ženu osamotenú a povedať jej: Vyrieš si svoj problém sama.
 
„Potom, okrem iného, táto forma násilia ostáva v pôvodnej podobe: s potratmi neubúda incestov ani násilia. Ostávajú! A kopí sa jeden zločin na ďalší. Toto vonkoncom nemôže byť riešením. Myslím si, že musíme reagovať tvrdo; treba demaskovať ideologické pozície tých, ktorí chcú naďalej považovať potrat za riešenie. Tých, ktorí nepoznajú skutočné hlboké puto medzi ženou a životom, prežívanie ženy zoči-voči novému životu, ktorý sa rodí.“ -te-