To, že Cirkev nie je iba veľkou mimovládkou, nemožno pochopiť bez zážitku milosti

Vatikán (20. augusta, RV) – Viacnásobné snahy definovať Cirkev iba ako veľkú mimovládnu organizáciu nútia teológov hovoriť o pravej identite Cirkvi. Posledný impulz vyšiel od ugandskej vlády, ktorá chce status Cirkvi zredukovať na mimovládnu organizáciu. Podobné pokusy badať podľa denníka Biskupskej konferencie Talianska Avvenire aj v ďalších krajinách na južnej pologuli. V polovici júla sa však aj britský týždenník The Economist obrátil na Svätú stolicu s požiadavkou, aby sa zriekla svojho „diplomatického statusu“ a definovala sa ako „najväčšia mimovládna organizácia na svete“. O názor na tieto snahy presadiť takýto zredukovaný obraz Cirkvi sme požiadali teológa Bruna Forteho, arcibiskupa z Chieti-Vasto:
 
„Vychádzajú z veľmi jasnej ideologickej interpretácie úlohy Cirkvi, ktorá je úplne neschopná pochopiť jej hlboké tajomstvo, onen posledný zmysel, ktorý dokáže porozumieť každý veriaci, zažívajúci skúsenosť milosti. V očiach mocných tohto sveta – všetkého druhu, ale zvlášť ekonomického – sa Cirkev nemôže javiť inak ako agentúra podobná tým ostatným fungujúcim v dejinách moci. Chcieť Cirkev zredukovať na toto avšak znamená obrať ju o hĺbku a dušu. Neváham vidieť v týchto pokusoch priamo ideologické postoje; ale ten, kto žije v Cirkvi znútra, nemôže neodporovať im, lebo Cirkev nie je iba sociálna agentúra – hoci aj tou je: množstvo dobra, ktoré robí po svete, je obrovské, ale to všetko robí pre dôvody zasadené veľmi hlboko, v sile, v nádeji, v láske, ktoré nemožno zredukovať na obyčajnú súhru ekonómie a politickej moci.“

Práve na tieto pokusy o umenšenie a sploštenie významu Cirkvi reaguje podľa teológa Bruna Forteho pápež Benedikt XVI., keď upozorňuje na vytesňovanie viery a náboženskej zložky z verejného života. Vo svojich prejavoch neustále zdôrazňuje nadprirodzený a mystický rozmer Cirkvi. Ako konštatoval arcibiskup Forte, podľa Svätého Otca je Cirkev „Cirkvou lásky, je ľudom tých, ktorí spoznali, že sú milovaní milovaným, a preto nesmie byť redukovaná iba na sociálnu agentúru, kde sa služba druhým zakladá na čisto profesionálnych motívoch alebo na ekonomickom zisku, prípadne na všeobecných humanitárnych princípoch“.

„Cirkev je spoločenstvom tých, ktorí spoznali zdroj lásky, ktorý ich pohýna konať nie v samých sebe, ale v Bohu.“ V tomto duchu chápe Mons. Forte aj poslednú zmienku Benedikta XVI. o protikresťanských silách, keď na Sviatok nanebovzatia hovoril o červenom drakovi z Apokalypsy ako o materiálnej ideológii podporovanej médiami a propagandou. Ako však zdôraznil arcibiskup, Apokalypsa je knihou nádeje aj uprostred relativizmu a nihilizmu dnešného sveta: „Kresťan nikdy nestráca dôveru a nádej; vie, že eschatologický prísľub, ktorého je nositeľom, čiže záloha veľkej nádeje a lásky, ktorá z nej vychádza, nepotrebujú ľudské uznanie na to, aby sme ich prežívali.“ -te-