Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (17. augusta, RV) - Myšlienkové a duchovné posolstvo pápeža Benedikta XVI. počas uplynulého týždňa bolo prevažne zamerané na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Svätý Otec naň upozornil už vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu, keď povedal, že nás „obracia k budúcnosti, k nebu, kde nás svätá Panna Mária predišla do nebeskej radosti. Slová evanjelia pokračujú osobitným odkazom z minulej nedele, výzvou kresťanov, aby sa odpútali od materiálnych vecí, ktoré sú z veľkej časti klamlivé, ale aby verne napĺňali svoje poslanie v neustálom upriamení zraku k Najvyššiemu. Veriaci zostáva bdelý a ostražitý, aby bol pripravený prijať Ježiša keď príde vo svojej sláve. Prostredníctvom príkladu z každodenného života, Pán napomína svojich služobníkov k životu v takom vnútornom nasmerovaní, ako služobníci v podobenstve, ktorí čakajú na príchod pána domu. „Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť“ (Lk 12,37). Musíme teda bdieť, modliť sa a konať dobro.

Je pravda, že na zemi sme všetci len dočasne, ako nám to pripomína druhé čítanie dnešnej liturgie, v liste Hebrejom. Predstavuje nám Abraháma odetého ako pútnika, kočovníka, ktorý žije v stane a zotrváva v cudzích krajinách. To čo ho vedie je viera. Ako píše svätý autor: „S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide (Hebr. 11,8). Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ (11,10). Mesto, v ktorom sa zastavuje nie je z tohto sveta, je to raj. Bol si veľmi dobre vedomý tej skutočnosti, že prvotná kresťanská komunita, ktorá sa tam považovala za “cudziu”  svoje rodiace sa spoločenstvo v meste nazývala “farnosťou”, čo v preklade znamená kolónia cudzincov [v gréčtine pàroikoi] (porov. 1Pt 2, 11). Takto prví kresťania vyjadrovali najdôležitejší charakter Cirkvi, ktorý spočíva práve v upriamení na nebo. Dnešná liturgia slova nás vyzýva k zamysleniu “o živote, ktorý príde”, ako to opakujeme vždy keď vyznávame svoju vieru v modlitbe “Verím v Boha”. Je to pozvanie stráviť náš život rozumne, predvídavo a pozorne uvažovať o vlastnom osude a aj o tých skutočnostiach, ktoré my nazývame konečné: smrť, posledný súd, večnosť, peklo a raj. A práve takto sme pozvaní prežívať zodpovednosť za tento svet a podujímať sa na budovaní lepšieho sveta. Panna Mária, ktorá nad nami bdie v nebi, nech nám pomáha, aby sme nezabudli, že tu, na zemi sme iba dočasne a nech nás učí, ako sa pripraviť na stretnutie s Ježišom, ktorý “sedí po pravici Otca všemohúceho: Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych”.

Pápež Benedikt XVI. ostáva neustále bdelý nato, čo sa deje vo svete, hlavne na utrpenie a bolesť, ktoré prežíva aj dnes ľudstvo. Svedčí o tom aj výzva, ktorú predniesol hneď po modlitbe Anjel Pána, keď povedal: „V uplynulých dňoch silné povodne zdevastovali viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie, spôsobili početné obete na ľudských životoch a zapríčinili, že milióny osôb zostalo bez domova. Vyjadrujem moju hlbokú účasť na bolesti týchto postihnutých národov a vyzývam kresťanské komunity k modlitbe za obete a k podpore takých solidárnych aktivít, ktoré by zmiernili utrpenie mnohých ťažko skúšaných osôb. Kiež nechýba týmto našim bratom a sestrám rýchla a veľkorysá pomoc medzinárodnej komunity!“

V stredu, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, Svätý Otec slávil ráno sv. omšu v kostole sv. Tomáša v Castel Gandolfo. Svoju homíliu začal myšlienkou sv. Augustína, ktorý vo svojom diele „O Božom štáte“ napísal, že celá ľudská história, história sveta, je zápasom medzi dvomi láskami – „láskou k Bohu až po stratu seba samého, až po darovanie seba samého a sebaláskou, až po neúctu voči Bohu, až po nenávisť voči blížnym“. Na túto interpretáciu dejín ako boja medzi láskou a egoizmom, Benedikt XVI. potom nadviazal úvahou o veľkom ohnivom drakovi z apokalypsy, a zdôraznil, že tento drak nie je iba záležitosťou minulosti, jeho hrozba existuje aj dnes, aj keď v iných formách, keď povedal: „Existuje vo forme materialistických ideológií, ktoré nám hovoria: Je absurdné myslieť na Boha. Je absurdné nasledovať Božie prikázania. Je to dávno minulá vec. Cenu má iba žitie života pre seba. Zobrať si v tejto krátkej chvíli života všetko, čo sa dá. Hodnotu má iba konzumizmus, egoizmus a zábava. Toto je život. Takto máme žiť. A zdá sa – pokračoval Svätý Otec vo svojej homílii, - nemožné postaviť sa na odpor tejto prevládajúcej mentalite a celej jej mediálnej a propagandistickej sile. Dnes sa zdá, akoby bolo nemožné myslieť na Boha, ktorý stvoril človeka, ktorý sa stal dieťaťom a ktorý je skutočným vládcom sveta.“ Benedikt XVI. však poukázal aj na to, že okrem draka je potrebné si v čítaní z Apokalypsy všimnúť aj ďalší obraz – ženu, odetú slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Jeho prvým významom je podľa Svätého Otca bezpochyby Panna Mária, odetá do slnka, obklopená a preniknutá Božím svetlom. Necháva za sebou smrť, je úplne odetá do života a s telom a dušou je prijatá do neba v Božej sláve, v ktorej prekonajúc smrť, nám hovorí: odvahu, napokon zvíťazí láska! Majte vieru a odvahu žiť aj napriek všetkým nástrahám draka.

V stredu napoludnie sa Svätý Otec pomodlil v Castel Gandolfo modlitbu Anjel Pána, pričom na záver svojho príhovoru sa obrátil na veriacich slovami: „Drahí bratia a sestry, Mária vzatá do neba sa od nás nevzdialila, ale zostáva pri nás ešte bližšie a jej svetlo sa odráža v našich životoch a v dejinách celého ľudstva. Oslnení nebeským jasom Matky Vykupiteľa, bežme s dôverou za tou, ktorá sa na nás pozerá z výsosti a nás ochraňuje. Všetci potrebujeme jej pomoc a útechu keď čelíme skúškam a každodenným výzvam, potrebujeme ju cítiť ako matku a sestru v konkrétnych situáciách našej existencie. A aby sme mohli v tomto duchu prežiť každý deň, nasledujme ju na ceste poslušnosti ku Kristovi a v obetavej službe blížnym. Toto je jediný spôsob, ako môžeme už tu, na našej pozemskej púti ochutnať pokoj a radosť, ktorú prežíva v plnosti ten, kto dosiahne cieľ nesmrteľného raja.“ –ls-