O ľudskej láske: Láska a čnosti

Skúsenosť lásky ktorú vyvolá osoba opačného pohlavia v živote človeka je pre človeka jedna z najdôležitejších udalostí. Človek sa v nej nájde ako bytosť plná túžby, očakávania z budúcnosti ktorou sa cíti byť priťahovaný. Skúsenosť lásky aj keď má svoje vnútorné citové ladenie nám umožňuje pochopiť že cit a túžba nám zjavuje niečo dôležité pre našu budúcnosť. Naše túžby sú naplnené zvláštnou múdrosťou ktorá je rozhodujúca pri posudzovaní toho, čo nazývame zmysel nášho života, alebo plnosťou života. Človek v skúsenosti lásky objaví že v hre nie je len jeho vzťah s druhou osobou, ale objaví že v hre prostredníctvom bohatstva významu ľudského tela je aj Dar oveľa väčší.
Mužskosť a ženskosť je pôvodným znamením stvoriteľského daru, daru života Stvoriteľom. Prečo nás Boh stvoril ako muža a ženu? Aby sme mohli žiť a existovať pre druhú osobu, aby sme sa mohli stať pre druhú osobu slobodným a nezištným darom. Opustenosť pred ktorou sa ocitá Adam v raji, keď už dal mená všetkým živým bytostiam ale nenašiel medzi nimi bytosť sebe podobnú ukazuje, že plnosť ľudského života sa nenájde keď je obklopený vecami, ale keď je v blízkosti osoba ktorej sa môže darovať. Prečo je tomu tak?
Láska je vždy niečo, čo nás predchádza o čom nerozhodneme my. Láska vstúpi do nášho vnútra takpovediac bez klopania. Avšak naproti tomu rozhodnutie milovať druhú osobu a stať sa pre ňu výlučným darom je skutočnosť čisto osobná. Láska zaklope na naše dvere sama bez nášho rozhodnutia, avšak ako milovať druhú osobu sa je potrebné učiť. Je potrebné učiť sa budovať skutky lásky.
Ako pomôcť dosiahnuť plnosť dobra pre milovanú osobu? Ako jej pomôcť dosiahnuť jej osobného povolanie? Milovať znamená konať a preto je potrebné pochopiť že naše skutky a činy nie sú jednoduché rozhodnutia medzi rôznymi možnosťami už pripravenými na uspokojenie vlastných potrieb. Skutky lásky sa nevolia, nevyberajú ako programy v televízii či tovar na pultoch predajní, ale konštruujú, budujú. Ako však vybudovať skutky lásky, ktoré by boli hodné osoby? Ako vytvoriť vynikajúcu lásku?
Pred novosťou ktorú láska spôsobí v srdci osôb sa milujúci nachádzajú pred skutočnou výzvou. Z jednej strany chcú milovať z druhej strany nevedia ako budovať vynikajúcu lásku. Medzi tým čo sú teraz a tým čím chcú byť sa nachádza skutočný odstup, ktorý ohrozuje lásku v jej koreňoch.
Dokonalosť skutkov závisí hlavne od dokonalosti osoby ktorá ich koná, od jedinečného umenia ktoré je schopná do skutku vložiť. Táto dokonalosť schopnosti osoby vo svojom konaní dosiahnuť dobrý cieľ sa nazýva čnosť. Nie je dostačujúci pocit lásky od milovanej osoby! Nie je dostačujúca ani veľkodušnosť a dokonca ani pevnosť rozhodnutia vôle, aby sa mohla prisľúbiť budúcnosť druhej osobe. Neúspech toľkých ľudských lások sa nedá pripísať tomu že by chýbal úvodný jas svetla alebo veľkodušnosť v obetovaní sa pre druhého, ale dá sa pripísať chýbaniu prípravy na vlastnom zdokonaľovaní ktoré by umožnilo spoločný život v rozličných nepredvídateľných meniacich sa okolnostiach života.
Túto schopnosť alebo umenie milovať ľudskú lásku nikto z nás nezískal od narodenia. Nie je nám daná od prirodzenosti, avšak všetci sme ju povolaní získať, nadobudnúť a osvojiť si ju. Túto schopnosť nazývame čnosťou. Práve ona umožní v meniacich sa životných podmienkach a vopred nepredvídaných okolnostiach integrovať a pospájať rozličné citové dynamizmi, formovať, modelovať náklonnosti, túžby a sny spôsobom v ktorom osoba správne nielen koná ale dokonca správne reaguje pred malými i veľkými potešeniami i ťažkosťami života.

Čnostný človek nie je ten, kto koná dobre, ale ten kto dobre reaguje, kto je priťahovaný skutočným dobrom. Je možná takáto harmonizácia, či zosúladenie rozličných hnutí lásky? Nielen že je možná, ale aby láska bola krásna je zosúladenie rozličných hnutí lásky nevyhnutné. Ucelená, celistvá láska medzi mužom a ženou nesie v sebe zvláštny princíp jednoty, ktorý prekonáva nebezpečenstvá prichádzajúce časom. Trvanie lásky zakorenenej v čnosti nie je vystavené nebezpečenstvu straty vôle, citu či rozumových dôvodov. Čnosť je ako druhá prirodzenosť ktorú človek vlastní vo svojom vnútri. Je to nová forma ktorou človek vlastní vlastnú prirodzenosť, impulzivitu, skutočná schopnosť seba-vlastnenia a práve preto že vlastní seba, môže sa darovať v úplnosti druhej osobe.

Čnosť sily umožní vytrvať v spoločenstve aj keď okolnosti pomáhajú manželský vzťah rozbiť. Čnosť múdrosti a rozvážnosti uschopní milovať inteligentne, múdro v poriadku skutočne dobrých skutkov. Čnosť manželskej čistoty umožní úplnosť daru osoby osobe v rámci manželského aktu, pretože hnutia ktoré sa v láske prebúdzajú nie sú od prirodzenosti medzi sebou zladené. Úplnosť daru vyžaduje toto zladenie, inak sa vystavuje riziku že sa osoba neodovzdá celá - svoj cit, vôľu, telo či dušu, čas i všetky schopnosti. Odovzdá iba niečo, ale v tom niečom nebude celá osoba. Čnosti teda umožňujú stať sa pre druhého úprimným darom seba samého druhej osobe.

Učiť sa milovať ľudskú lásku teda súvisí s učením sa rásť v čnostiach. Netreba ľutovať sily potrebnej námahy na budovanie krásnej lásky. Akoby naopak – je to láska sama ktorá je tou silou ktorá je daná človeku aby sa podieľal na onej láske, ktorou Boh sám miluje v tajomstve stvorenia a vykúpenia. Láska vštepená do srdca Duchom Svätým je tou podstatnou a základnou silou ktorá má tú moc uchrániť ľudské srdcia pred zúfalstvom a krachom. Účasť na jeho láske v pokornej modlitbe i vo sviatostiach nielen potvrdzuje lásku manželov, ale opätovne znovu tvorí ich srdcia tak, aby mali účasť na láske ktorou Boh miluje. Duch mení srdce človeka na nové srdce z mäsa a otvára ho pre púť dozrievania v tej láske, ktorá umožní dosiahnuť plnosť lásky v čnosti, akoby novej druhej prirodzenosti človeka – už stálej celistvej. Nový človek, novo narodený, novo zrodený! Veľké tajomstvo lásky ktoré svätý apoštol Pavol pripisuje snubnému významu tela a vykupiteľskému významu Cirkvi zjavuje kresťanským manželom vo svojej hĺbke vykupiteľské dielo Boha a lásku samotného Boha.

Marek Iskra, kňaz Banskobystrickej diecézy