V našej krajine sa
bežne stretávame s pastoráciou vo farnostiach, v školách a rôznych spoločenstvách.
Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu sme už hovorili aj o menej tradičných miestach
pre šírenie Božieho slova – o pastorácii na letiskách, alebo na cestách. Dnes sa pozrieme
na oblasť, ktorá priamo so Slovenskom prepojená nie je, ale pri potulkách svetom,
ktoré stále častejšie absolvujú najmä mladí ľudia, sa s ňou môžete stretnúť. Ide o apoštolát
na mori, ktorého 22. kongres sa nedávno uskutočnil v poľskej Gdynii a ktorý organizačne
zastrešila Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich. „Apoštolát
na mori“ je cirkevným dielom, v ktorom má zastúpenie 110 námorníckych centier
a prístavov so svojimi duchovnými správcami. Táto organizácia pripravuje každých päť
rokov celosvetové stretnutie a Gdynia tento rok v júni privítala takmer 280 účastníkov.
Slovo má sekretár Pápežskej rady arcibiskup Agostino Marchetto: „V popredí je obchodné
námorníctvo, ktoré zamestnáva asi milión dvestotisíc námorníkov. Väčšina z
nich sú katolíci a pochádzajú z menej známych krajín. Pokiaľ ide o rybárstvo,
tam sa počet ľudí pracujúcich v tomto odvetví vyšplhal až na 41 miliónov. Musíme mať
na zreteli aj to, že až 90% svetového obchodu prebieha na mori. Ide
teda o veľmi rozšírený sektor, ale zároveň aj o jedny z najnebezpečnejších profesií
na svete a to aj preto, že niet dňa, kedy by sa nespomínali katastrofy a straty na
ľudských životoch. Dôležité je tiež spomenúť, že v súčasnosti prebieha historicky
najväčší rozmach morských plavieb, na lodiach, ktoré ponúkajú služby dokonca
až pre 3500 cestujúcich s ďalšími 1500 členmi posádky. Rozvoj zaznamenávajú
aj menšie pobrežné hliadky. Napríklad len pokiaľ ide o Francúzsko, odhaduje
sa, že ročne sa pre zábavu plaví po mori až milión ľudí.“
Spomenuli
sme už, že kongres „Apoštolátu na mori“, ktorý sa konal v Poľsku, mal poradové
číslo 22. Arcibiskup Agostino Marchetto hovorí o organizačnom systéme podujatí tohto
druhu: „Apoštolát mora usporiadalo a aj medzinárodne oživilo morské oddelenie
nášho dikastéria. Pri tejto práci nám pomohli aj ôsmi regionálni koordinátori pre
všetky kontinenty a oceány, napríklad z hľadiska zabezpečenia prepravy, čo
je veľká pomoc, pretože je veľmi dôležité, aby sa všetci, ktorí s podieľajú
na apoštoláte, stretávali v pravidelných intervaloch a spolu zhodnotili situáciu,
porozmýšľali nad výzvami pre apoštolské úsilie a načrtli spoločnú víziu
do budúcnosti. Kongresy sa opakujú pravidelne každých 5 rokov, posledný bol v Rio
de Janeiro v roku 2002.“
Témou tohtoročného kongresu bola spolupatričnosť
s ľuďmi od mora, ktorí sú svedkami nádeje prostredníctvom Božieho slova, liturgie
a diakonátu. Inšpirácia pochádza z encykliky pápeža Benedikta XVI. Deus caritas
est, kde Svätý Otec píše: „Najhlbšia prirodzenosť Cirkvi je vyjadrená v jej
trojakej zodpovednosti: ohlasovať Božie slovo, sláviť sviatosti a vykonávať službu
lásky. Tieto povinnosti sa navzájom podmieňujú a sú neoddeliteľné. Pre Cirkev láska
nie je druhom sociálnej aktivity, ktorá môže byť ponechaná na iných, ale je súčasťou
jej prirodzenosti, nepostrádateľným vyjadrením podstaty jej bytia“ (Deus Caritas
Est, 25).
Kongres „Apoštolátu na mori“ bol podľa arcibiskupa Marchetta
príležitosťou pre tých, ktorí sa venujú pastorácii v tejto oblasti, aby sa zamysleli
nad novými duchovnými výzvami, ktorým je potrebné čeliť: „Ak mám vymenovať len
niektoré z týchto výziev, z tej „ľudskej“ stránky začnem tým, že vám poviem poslednú
najnovšiu správu: Medzinárodná organizácia práce odsúhlasila veľmi dôležitú dohodu
o práci na mori. Prioritou pre ľudí na mori je, aby táto dohoda bola ratifikovaná,
pokiaľ možno, v čo najväčšom počte krajín. Okrem toho sa nás
v týchto dňoch obzvlášť dotýka vážna situácia tisícok imigrantov pochádzajúcich z Afriky
a z ďalších krajín, ktorými sa zaoberajú titulné stránky novín. Odhaduje sa, že je
ďalších 8 tisíc tých, ktorí od roku 1988 stratili život počas prieplavu cez tak nebezpečné
Stredozemné more. Ich osud nás nemôže nechať ľahostajnými a máme povinnosť aktívne
sa zaoberať touto záležitosťou až dovtedy, kým si všetky osoby a miestne autority
neuvedomia zodpovednosť za túto situáciu. Tú by mal prevziať na seba každý a konať
s vedomím a v súlade so súčasnými medzinárodnými normami. Myslíme tiež
na obchodný kontext, pretože je tu stále väčší priestor, pokiaľ ide o medzinárodný
obchod. Nie je snáď len otázkou času, kedy sa námorná profesia rozšíri aj z hľadiska
pracovných podmienok? Veď tvorí základné ohnivko medzinárodného obchodu.
Okrem toho je tu situácia v rybárstve, znehodnocovanie a zľahčovanie
tejto profesie, či ďalšie horúce témy, ktoré sa všetky týkajú našej zodpovednosti.
Nemôžeme zabúdať ani na zdravotnú otázku, keďže práca na mori sa považuje za najrizikovejšiu
profesiu práve pre zlú situáciu, v ktorej sa pracujúci nachádzajú.“
Misia
apoštolátu na mori je podľa sekretára Pápežskej rady pre duchovnú starostlivosť o
presťahovalcov a cestujúcich upriamená aj na všetkých námorníkov, ktorí prichádzajú
do prístavov – nezávisle od vierovyznania a národnosti – aby sa im dostalo pastoračnej
pomoci. Pôdu pre tieto aktivity – možno trochu netradičné z pohľadu nás – suchozemcov,
nachádza dikastérium okrem iného v apoštolskej konštitúcii Pastor Bonus. Pápež Ján
Pavol II. v nej píše o pastoračnom záujme Cirkvi, ktorá sa má “starať o
špeciálne potreby tých, ktorí boli nútení opustiť svoju rodnú krajinu alebo tých,
ktorí žiadnu nemajú… zahŕňa to aj pastoračnú starostlivosť o námorníkov, na mori a
v prístave, zvlášť prostredníctvom Apoštolátu na mori” (Pastor Bonus, č.
149-150).
Leitmotívom celého kongresu v Gdynii bola nádej a potreba svedčiť
o nej. V tomto zmysle sa účastníkom prihovoril aj arcibiskup Agostino Marchetto a
použil pri tom citáciu z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Práve ňou uzavrieme dnešnú
rubriku a dúfame, že vás inšpiruje pre prežívanie týchto dní: “Čnosť nádeje zodpovedá
túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka; osvojuje si očakávania,
ktoré podnecujú činnosť ľudí; očisťuje tieto očakávania, aby ich zamerala na nebeské
kráľovstvo; ochraňuje pred malomyseľnosťou; je oporou vo chvíľach opustenosti; rozširuje
srdce v očakávaní večnej blaženosti. Nadšenie, vzbudené nádejou, chráni pred egoizmom
a vedie k radosti z kresťanskej lásky” (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1818).
-dj-