Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (12. augusta, RV) - - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie, zo svojho letného sídla v Castel Gandolfo, pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
 
„Drahí bratia a sestry,
liturgia dnešnej, 19. nedele v období cez rok nás takpovediac pripravuje na slávenie sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý budeme sláviť 15. augusta. Ten sa obracia k budúcnosti, k nebu, kde nás svätá Panna Mária predišla do nebeskej radosti. Slová evanjelia pokračujú osobitným odkazom z minulej nedele, výzvou kresťanov, aby sa odpútali od materiálnych vecí, ktoré sú z veľkej časti klamlivé, ale aby verne napĺňali svoje poslanie v neustálom upriamení zraku k Najvyššiemu. Veriaci zostáva bdelý a ostražitý, aby bol pripravený prijať Ježiša keď príde vo svojej sláve. Prostredníctvom príkladu z každodenného života, Pán napomína svojich služobníkov k životu v takom vnútornom nasmerovaní, ako služobníci v podobenstve, ktorí čakajú na príchod pána domu. „Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť“ (Lk 12,37). Musíme teda bdieť, modliť sa a konať dobro.

 
Je pravda, že na zemi sme všetci len dočasne, ako nám to pripomína druhé čítanie dnešnej liturgie, v liste Hebrejom. Predstavuje nám Abraháma odetého ako pútnika, kočovníka, ktorý žije v stane a zotrváva v cudzích krajinách. To čo ho vedie je viera. Ako píše svätý autor: „S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide (Hebr. 11,8). Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ (11,10). Mesto, v ktorom sa zastavuje nie je z tohto sveta, je to raj. Bol si veľmi dobre vedomý tej skutočnosti, že prvotná kresťanská komunita, ktorá sa tam považovala za “cudziu”  svoje rodiace sa spoločenstvo v meste nazývala “farnosťou”, čo v preklade znamená kolónia cudzincov [v gréčtine pàroikoi] (porov. 1Pt 2, 11). Takto prví kresťania vyjadrovali najdôležitejší charakter Cirkvi, ktorý spočíva práve v upriamení na nebo. Dnešná liturgia slova nás vyzýva k zamysleniu “o živote, ktorý príde”, ako to opakujeme vždy keď vyznávame svoju vieru v modlitbe “Verím v Boha”. Je to pozvanie stráviť náš život rozumne, predvídavo a pozorne uvažovať o vlastnom osude a aj o tých skutočnostiach, ktoré my nazývame konečné: smrť, posledný súd, večnosť, peklo a raj. A práve takto sme pozvaní prežívať zodpovednosť za tento svet a podujímať sa na budovaní lepšieho sveta.

 
Panna Mária, ktorá nad nami bdie v nebi, nech nám pomáha, aby sme nezabudli, že tu, na zemi sme iba dočasne a nech nás učí, ako sa pripraviť na stretnutie s Ježišom, ktorý “sedí po pravici Otca všemohúceho: Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych”. -sg, ls -