Kardinál Poupard: Kardinál Lustiger mal vo veľkých spoločenských diskusiách vážne slovo

Francúzsko (9. augusta, RV) – V Paríži, v Katedrále Notre Dame pochová zajtra kardinál Paul Poupard svojho dlhoročného priateľa kardinála Jeana-Mariu Lustigera, ktorý zomrel túto nedeľu vo veku 80 rokov. Predsedu Pápežskej rady pre kultúru sme sa pri tejto príležitosti spýtali na osobnosť veľkého francúzskeho predstaviteľa Cirkvi.
 
„Kardinál Lustiger bol celistvou osobnosťou, rozhodnou, výzorom pôsobivým aj fyzicky, s tvárou veľmi otvorenou, očami prenikavými. Pri stretnutí s nim bolo prv, než otvoril ústa, cítiť silnú osobnosť, a bolo zrejmé, že žije ako sv. Pavol: Pre mňa žiť je Kristus. Tak by som mohol všetko zhrnúť. Kristus ho pritiahol ako sv. Pavla a on bol celý svoj kňazský a potom biskupský a arcibiskupský život Kristom.“

Osobitné dielo vykonal kardinál Lustiger na poli dialógu so židmi. Ako zdôraznil kardinál Poupard, on sám pochádzal zo židovskej rodiny a evanjelium objavil samostatne. Zlomovým okamihom bol jeden Veľký piatok v Orelanse, kde žil cez druhú svetovú vojnu u kresťanskej rodiny. Ako 14-ročný sa dal pokrstiť. Jeho matka zahynula v Osvienčime, otec prežil a po návrate sa snažil syna odvrátiť od kresťanstva, ale mladý Áron odolal. Popri svojom krstnom mene Jean-Marie si ponechal aj hebrejské Áron a vždy si zachoval dvojakú a zároveň jedinú identitu. Ako sprostredkovateľ v židovsko-katolíckom dialógu zažil veľké neporozumenia, pre ktoré mnoho trpel, ale napokon sa stal rešpektovaným, čo dokazujú aj krásne svedectvá rabínov, publikované v týchto dňoch po jeho smrti.

Osobitnú pozornosť kardinál Lustiger vždy venoval mladým, medzi ktorými dlhé roky pôsobil ako univerzitný kaplán pri slávnej parížskej Sorbone. Pamätnými sa stali osobitne jeho púte do Svätej zeme, na ktoré dodnes mnohí jeho odchovanci spomínajú s veľkým pohnutím. Vo Francúzsku získal postavenie významnej autority, nazývanej mužom dialógu a pravdy. Ako pripomenul kardinál Poupard, „vždy sa zapájal do veľkých spoločenských diskusií a to mu prinieslo aj mnohé nepriateľstvá. No on nikdy neváhal povedať v Kristovom mene jasné slovo a stal sa, podobne ako Ján Pavol II., charizmatickou postavou zmierovateľa, stále vyhľadávanou a počúvanou s úctou.“
 
„Moja osobná spomienka sa vracia k prvému stretnutiu nás dvoch, ja som bol vtedy mladý seminarista z Angers, a on mladý seminarista z Paríža. Bolo to prvé univerzitné stretnutie seminaristov a odvtedy už uplynulo polstoročie. V mojej mysli ostáva obraz muža, ktorý mi pri posledných stretnutiach hovorieval: ‚Paul‛, tak ako pri našom prvom stretnutí pred polstoročím, s veľkým, veľkým úsmevom a veselými očami. Hneď potom sa naša debata zvrtla na vzťah viery a kultúry.“ -te-