Vatikán (6. augusta, RV) – “Až do posledného dychu jeho myšlienky, jeho
energia a jeho skutky patrili Kristovi a Cirkvi” – tieto slová vyslovil pápež
Benedikt XVI. na adresu jedného zo svojich predchodcov – Božieho služovníka Pavla
VI., ktorého 29. výročie úmrtia si dnes pripomíname. Narodil sa ako Giovanni Battista
Montini 26. septembra 1897 v Concesio v Milánskej arcidiecéze. Za kňaza bol vysvätený
v roku 1920. Študoval na pápežskej diplomatickej akadémii, pracoval na nunciatúre
vo Varšave a následne pôsobil 30 rokov na vatikánskom Štátnom sekretariáte. V roku
1954 bol ustanovený za milánskeho arcibiskupa a o 4 roky neskôr ho pápež Ján XXIII.
vymenoval za kardinála. Po jeho smrti bol v konkláve 21. júna 1963 zvolený za pápeža.
Počas jeho pontifikátu boli ukončené práce II. vatikánskeho koncilu. Jeho pozemská
púť sa skončila 6. augusta 1978 v letnej rezidencii v Castel Gandolfo.
Pavol
VI. veľa vykonal na najmä poli ekumenizmu. Vo vzťahoch medzi Rímom a Konštantinopolom
nastal veľký krok vpred, keď sa vtedajšia hlava Katolíckej cirkvi v roku 1964 stretla
v Jeruzaleme s carihradským patriarchom Atenagorom. V roku 1965 vzájomne anulovali
exkomunikácie vynesené pápežom Levom IX. a konštantinopolským patriarchom Michalom
Cerulariom z roku 1054, ktoré boli príčinou a počiatkom veľkej schizmy.
Pavol
VI. veľkú pozornosť venoval aj Slovákom. V roku 1964 napríklad povýšil chrám Sedembolestnej
Panny Márie, Patrónky Slovenska v Šaštíne na Baziliku Minor. Apoštolskou konštitúciou
Praescriptionum sacrosancti z 30. decembra 1977 usporiadal hranice slovenských diecéz.
Ustanovil slovenskú cirkevnú provinciu na čele s trnavským arcibiskupstvom. Hranice
diecéz sa stotožnili štátnymi hranicami vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky.
Košické biskupstvo sa oddelilo od Jágerskej provincie a bolo pričlenené k Trnavskej
provincii. Pre Slovensko sa toto cirkevné opatrenie stalo významným aj z pohľadu upevnenia
vlastnej kultúrnej a národnej identity. –dj-