Cirkev a svet: Írsko

V posledných rokoch veľa Slovákov odchádza za prácou do Írska. Táto malá ostrovná krajina prešla za dve desiatky rokov obrovskými zmenami. Nielen ekonomickými, ale aj kultúrnymi. Na jej príklade možno demonštrovať, že aj malá poľnohospodárska krajina sa za priaznivých okolností môže stať zónou prosperity. Dnešné Írsko je plné prisťahovalcov, najmä z východnej Európy. Pracujú ti tisíce Slovákov či Poliakov. Slovensko a Írsko sú si v mnohom podobné. Obe krajiny prešli pred vstupom do Európskej únie a krátko po ňom obrovskými zmenami. Väčšinu obyvateľov Írska tvoria katolíci. Hospodárske zmeny priniesli v krajine zeleného trojlístka viac peňazí, viac prosperity i prehodnotenie postoja k Cirkvi.


Katolícka cirkev a moderná spoločnosť
Z jednej strany stále platí, že mnoho ľudí navštevuje nedeľné bohoslužby, väčšina aj mladých ľudí sa každodenne modlí, je záujem o pristupovanie ku sviatostiam. Na strane druhej sa Írsko stalo otvorenou, modernou krajinou. Už nie je viac uzavretým ostrovom. Komunikačné prostriedky sprostredkúvajú a odovzdávajú tú istú kultúru, takže dnes už nie je veľký rozdiel medzi mladým človekom, ktorý vyrastá v Londýne a trebárs v Dubline. Spomínaná modernita nesie so sebou aj veľa otázok, na ktoré veriaci človek musí poctivo odpovedať. O vzniknutej situácii írski duchovní diskutovali už v roku 1974. Konštatovali, že nová kultúra najväčšmi vplýva na mládež, tak ako ju stelesňuje hudba, životný štýl, oblečenie, zmena postoja v mnohých oblastiach. Ale viacerí sa zhodli na jednej veci: Kultúra mladých nie je materialistická. Jej hodnoty sú možno nekonvenčné, ale zďaleka nie sú protináboženské. Súčasný dekan Teologickej fakulty Gregoriánskej univerzity v Ríme, jezuita Paul Gallagher vtedy hovoril o troch oblastiach, kde sa najviac prejavuje odcudzenie od náboženského života: problémy pri vyučovaní náboženstva na školách, pastoračné neúspechy a nízka kvalita náboženského života v rodinách. Toto bolo obdobie transformácie írskej spoločnosti. Jej situácia bola v mnohom podobná tej, ktorú prežívame dnes na Slovensku.
Odvtedy došlo v krajine sv. Patrika k určitým posunom. Dnes môžeme povedať, že Katolícka cirkev je stále považovaná za dôležitú a váženú inštitúciu. V Írsku je dodnes veľa praktizujúcich katolíkov, vrátane prezidentky. Vplyv kresťanstva sa prejavuje aj v počte narodených detí. Stále platí, že írsky národ je otvorený voči novému životu. Za posledné desaťročia sa urobilo veľa. Cirkev si uvedomila, že potrebuje súčasne urobiť tri kroky. Očistiť sa od zla a poprosiť o odpustenie. Viac priestoru venovať evanjelizácii, aby ľudia získali osobný vzťah k Bohu a nakoniec pomôcť veriacim nadobudnúť lepšie náboženské vedomosti. Do tohto procesu sa zapojili tak diecézy, rehole, či laické hnutia. Veľkú popularitu si získali dvojročné teologické kurzy organizované vo farnostiach. Pre mnohých účastníkov to bola aj forma obety, lebo raz do týždňa si museli nájsť čas na takéto stretnutie.
Tak ako sa Írsko stávalo otvorenejšou krajinou, ľudia boli sebavedomejšími i kritickejšími voči Cirkvi. Nie je to tak dávno, čo sa Katolícka cirkev musela vyrovnávať so škandálmi pedofilných kňazov. Médiá venovali veľkú pozornosť aj niektorým sociálnym zariadeniam, ktoré boli zverené ženským reholiam a dochádzalo v nich ku zneužívaniu alebo týraniu zverených osôb. Najväčšia z kongregácií vzápätí verejne priznala vinu a požiadala o odpustenie. Pre ľudské slabosti svojich predstaviteľov Cirkev často stráca dôveryhodnosť. Zmierenie je pomalým procesom, ktorý potrebuje veľa času. Určite je dobré, že sa začal.


Nová evanjelizácia
Keď sa hovorí o evanjelizácii, väčšina má na mysli misijné územia mimo Európy. Evanjelizácia v írskom kontexte znamenala nielen prebudiť v ľuďoch túžbu po Bohu a duchovných hodnotách, ale aj poskytnúť im výživnú duchovnú stravu. Znova ide o problém, ktorý je aj nám, na Slovensku, dôverne známy. Záujem o duchovno jestvuje, ale mnohých cirkevné aktivity nedokážu vnútorne zasýtiť, lebo sú príliš povrchné. Svojho času to výborne charakterizoval jeden z írskych rodičov, keď povedal: „Jediná autorita, ktorá privedie mladých k Bohu, je autorita ich vlastnej skúsenosti a najmä ich skúsenosti s ľuďmi, ktorí tvrdia, že Boha poznajú a milujú ho.“ Podľa Gallaghera prešli náboženské postoje mladých ľudí v 60 rokoch štádiom odcudzenia, v 70 rokoch do štádia hnevu a v 80 rokoch dospeli do štádia ľahostajnosti. Avšak predmetom ľahostajnosti nie je Boh alebo náboženstvo, ale Cirkev a to, ako je chápaná jej prax, kázanie a mravné zásady.
Svätý Otec Ján Pavol II. ešte v roku 1979 počas návštevy Írska prorocky povedal: „Írsko stojí v rozhodujúcom bode svojej histórie. Írsky ľud si dnes musí vybrať cestu, po ktorej sa vydá. Bude to pretvorenie všetkých zložiek ľudskosti do nového stvorenia, alebo cesta, ktorú si zvolili mnohé iné národy, keď prisúdili nadmernú dôležitosť ekonomickému rastu a vlastníctvu materiálnych dobier, prekryjúc veci ducha?“ Hoci aj dnes sa väčšina Írov považuje za katolíkov a cirkevné školstvo sa teší veľkej obľube, predsa len badať istý posun k horšiemu. Od roku 1993 bolo zatvorených sedem z ôsmych kňazských seminárov. Referendá o potratoch a rozvodoch naznačili nárast ľahostajnosti a posun vo verejnej mienke.


Prognózy do budúcnosti
Situácia však nie je beznádejná, ba dokonca môžeme počítať s optimistickou prognózou. Profesora Gallaghera sa po prednáške na konferencii írskych kňazov opýtali: „Prečo si myslíte, že náboženstvo v Írsku sa nebude vyvíjať rovnakým spôsobom ako v ostatných západných krajinách?“ Odpovedal: „Naša nádej závisí od troch vecí. Treba pochopiť čo najjasnejšie nové nebezpečenstvá. Pripustiť, že staré reakcie sú neadekvátne. A po tretie: stavať na výnimočne silnej situácii, ktorá ešte existuje.“ Írski biskupi na minuloročnej návšteve Ad limina v Ríme konštatovali, že „vplyv sekularizmu udrel Írsko s veľkou rýchlosťou a silou.“ Svätý Otec ich v záverečnom príhovore povzbudil a vyzval na vytvorení takej spoločnosti, kde by vládla vzájomná úcta, zmierenie a ochota pracovať na spoločnom dobre. Vernosť Kristovi a Katolíckej cirkvi je pre krajinu sv. Patrika najistejšou cestou k dosiahnutiu týchto hodnôt. -az-