Antipolitika a znechutenie občanov sú aj vecou Cirkvi

Taliansko (4. augusta, RV) – Taliansky premiér Romano Prodi požiadal Cirkev, aby kňazi v kázňach povzbudzovali veriacich do platenia daní. Ako vyhlásil v rozhovore pre časopis Famiglia Cristiana, Cirkev by mala aj touto formou pomáhať občanom pochopiť, že je dôležité platiť dane. V Cirkvi v Taliansku to vyvolalo debatu o jej úlohe v súčasnej dobe, keď očividne rastie znechutenie občanov politikou. Ako pre Vatikánsky rozhlas konštatoval riaditeľ jezuitského časopisu Aggiornamenti Sociali Bartolomeo Sorge, „táto antipolitika je zjavná a netreba ani štatistiky na jej potvrdenie“.
 
„Je to súčasť krízy. Podľa mňa je táto priepasť medzi občanom a politikou aj dôsledkom hodnotového úpadku. Keď tu boli ideológie, bol tu aj entuziazmus a bojovalo sa za niečo. Keď sa vytratili ideológie, vytvorila sa prázdnota, zvyšovaná aj etickou krízou. Ide však predovšetkým o narušenie občianskej participácie: politické štruktúry, počnúc stranami, dnes už neumožňujú priamu účasť občanov, okrem hlasovania vo voľbách, a tak sa vytvára pocit chladu a odlúčenia. Treba však povedať, že ani politické špičky nie sú práve omladzované, a tak sa vo svojich nových potrebách občania ocitajú pred starými vodcami.“

Práve pri pohľade na politikov si občania často povedia, že ich slová sa veľmi nezhodujú s činmi a že majú priveľa výhod, čo ich odrádza od finančného alebo osobného podporovania systému... „To, čo nás často rozčuľuje, je keď vidíme, že mnohí si povinnosti voči štátu neplnia a že práve tí, čo majú najviac, najviac aj porušujú pravidlá,“ hovorí páter Sorge. Úlohou štátu je preto podľa neho zvyšovať vlastnú vierohodnosť a upevňovať vzťah dôvery. „Keď sa človek presvedčí, že verejné zdroje sa využívajú efektívne, 80 percent psychologických ťažskostí bude prekonaných,“ vyhlásil jezuita.

Tam potom nastupuje výchovná úloha Cirkvi sformulovaná v katechizme aj v koncilových dokumentoch o sociálnej náuke. Katolícky katechizmus potvrdzuje, že účasť občanov na politickom živote „je povinnosťou, ktorú majú vedome plniť všetci, zodpovedne a s ohľadom na spoločné dobro“.
 
„Sociálna náuka Cirkvi je v tomto bode jasná: ide o skutočnú povinnosť vyplývajúcu zo solidarity. Katolíci ako občania a ako veriaci – z oboch titulov – majú túto normu považovať za dôležitú, práve preto, lebo ide o povinnosť solidarity. Samozrejme, táto povinnosť sa vyžaduje rozumne a rovnocenne. Každý má môcť dať a má dávať podľa svojich možností.“

To, aby Cirkev občanov vychovávala prostredníctvom kázní, ktoré sa majú venovať Božiemu slovu, je podľa pátra Sorgeho diskutabilné, ale existuje mnoho ďalších foriem katechézy a formácie. To, že tak Cirkev vlastne pomáha politikom, ktorí ju žiadajú o pomoc, keď to potrebujú, ale zároveň ju obviňujú zo zasahovania do politiky, keď im prekáža, riaditeľa jezuitského časopisu Aggiornamenti Sociali neznepokojuje. „To ma neprekvapuje, nie je to nič nové: v časoch krízy ľudia Cirkev vždy odmietajú a kritizujú, ale zároveň za zaujímajú o to, čo hovorí. Už Pán nám povedal, že kresťanstvo a jeho posolstvo sú znakom protirečenia.“ Ako však zdôraznil páter Sorge, politici by na tento problém nemali len poukazovať a pritom zakrývať svoju nečinnosť. „To, čo tu chýba, je odvaha na nové riešenie, objavnosť a tvorivosť.“ -te-