Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (3. augusta, RV) - Príhovor pápeža Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána bol aj tento krát zameraný na dôležité spoločenské otázky, dotýkajúce sa celého sveta. Tento krát sa Svätý Otec zameral na zdroj atómovej energie a jeho využitie pre dobro celého ľudstva, keď povedal: „Práve na dnes pripadá 50. výročie, kedy vstúpil do platnosti štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorej poslaním je „napomáhať rozvoj atómovej energie vzhľadom na zabezpečenie pokoja, zdravia a blaha na celom svete“ ( II. čl.). Svätá Stolica, ktorá je od začiatku členom tohto orgánu plne sa stotožňuje s jeho zameraním a podporuje jeho aktivity. Epochálne zmeny, ktoré sa udiali za posledných 50 rokov poukazujú na ťažkosti krížovej cesty na ktorej sa ľudstvo ocitá. Neustále sa javí aktuálnejšia a urgentnejšia potreba zastavenia šírenia nukleárnych zbraní, napomáhania rozvoja obojstranného nukleárneho odzbrojenia a úsilia o mierové a bezpečné využívanie nukleárnych technológií k opravdivému rozvoju, ktorý by zohľadňoval prírodné prostredie a  bol ohľaduplný voči znevýhodneným národom. Preto želám úspech úsiliu tých, ktorí pracujú na dosiahnutí týchto troch cieľov s tým úmyslom, aby „zdroje ušetrené takýmto spôsobom mohli byť využité na projekty rozvoja, ktoré by priniesli dobro všetkým obyvateľom, a na prvom mieste tých najchudobnejším“ (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja, 2006, čl. 13). Je preto dobre aj pri tejto príležitosti zdôrazniť, ako uvádza Katechizmus Katolíckej Cirkvi, že „preteky v zbrojení treba nahradiť spoločným úsilím a zmobilizovať prostriedky na dosiahnutie cieľov morálneho, kultúrneho a ekonomického rozvoja, pričom sa majú znova určiť priority a stupnice hodnôt, podľa ktorých sa majú robiť rozhodnutia“ (čl. 2348).“

Skutočnosť, že Svätému Otcovi leží na srdce akýkoľvek druh ubližovania ľudskej bytosti, svedčí aj jeho výzva k prepusteniu kórejských rukojemníkov v Afganistane, ktorú vyjadril v nedeľu po modlitbe Anjel Pána slovami: „Medzi rozličnými ozbrojenými skupinami sa začína šíriť prax využívania nevinných osôb k vymáhaniu si vlastných požiadaviek. Ide o hrubé porušovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré je v rozpore s každou základnou normou civilizácie a jej práv, pričom takéto správanie je urážkou božieho zákona. Obraciam sa s  výzvou na pôvodcov takýchto kriminálnych činov, aby zanechali zlo, ktorého sa dopúšťajú, aby prepustili a neubližovali ich obetiam.“
 Po trojtýždňovej prestávke nadviazal v stredu Benedikt XVI. na svoju poslednú audienčnú katechézu venovanú sv. Bazilovi. Keďže jeho náuka je bohatá na podnety pre súčasného kresťana, vrátil sa k nej ešte raz, pričom zdôraznil, že významné miesto v diele sv. Bazila patrí Duchu Svätému. Ako píše, „z neho, z Krista, vyžaruje Svätý Duch: Duch pravdy, dar synovskej adopcie, záruka budúceho dedičstva, prvotina večných dobier, oživujúca moc, prameň posvätenia“ (porov. Anaphora sancti Basilii). Svetlo tohto božského tajomstva sa odráža v človeku, Božom obraze, a vzbudzuje v ňom dôstojnosť. Pri pohľade na Krista naplno chápeme dôstojnosť človeka. Zvlášť kresťan, keď žije v súlade s evanjeliom, spoznáva, že ľudia sú si všetci navzájom bratmi; že život je spravovaním dobier obsiahnutých od Boha, za ktoré je každý zodpovedný pred druhými, takže ten, kto je bohatý, má byť akoby „vykonávateľom nariadení Boha dobrodincu“ (Hom. 6 de avaritia: PG 32, 1181-1196). Všetci sme teda údmi jedného tela a musíme si pomáhať.

V ďalšej časti svojej katechézy Benedikt XVI. zdôraznil, že „Bazil nás navyše upozorňuje, že na to, aby sme v sebe zachovali živou lásku k Bohu a k ľuďom, je nevyhnutná Eucharistia, potrava určená pokrsteným, schopná živiť nové sily vychádzajúce z krstu (porov. De Baptismo 1, 3: SC 357, 192). Môcť sa zúčastňovať na Eucharistii je dôvodom na obrovskú radosť (Moralia 21, 3: PG 31, 741a), lebo Eucharistia je ustanovená ‚na zachovanie ustavičnej pamiatky toho, ktorý bol mŕtvy a vzkriesený pre nás‛ (Moralia 80, 22: PG 31, 869b). Eucharistia, nesmierny Boží dar, pestuje v každom z nás pamiatku krstnej pečate a umožňuje nám naplno a verne prežívať krstnú milosť. Preto svätý biskup odporúča časté sväté prijímanie, aj každodenné: ‚Stretávať sa aj každý deň prijímajúc Kristovo sväté telo a krv je dobré a užitočné; veď on sám jasne hovorí: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život (Jn 6, 54). Kto by teda pochyboval, že ustavične sa zúčastňovať na živote nie je životom v plnosti?‛ (Ep. 93: PG 32, 484b). Eucharistia, jedným slovom, je pre nás nevyhnutná, aby sme prijímali v sebe večný život (porov. Moralia 21, 1: PG 31, 737c).“

Osobitnú pozornosť v rámci vyvoleného ľudu – podľa Benedita XVI. - venoval sv. Bazil mladým. Povzbudoval ich, aby využili to dobré z pohanskej kultúry svojich čias. Ako zdôraznil Benedikt XVI., Bazil „s veľkou vyrovnanosťou a otvorenosťou uznával, že v gréckej a latinskej klasickej literatúre sa nachádzajú vzory čností“. Tieto vzory môžu byť užitočné pre mladého kresťana pri hľadaní pravdy. Bazil však zdôrazňuje, že k nim treba pristupovať kriticky, so schopnosťou pravého rozlišovania, aby tak mladí rástli v slobode. Vyjadril to slávnym obrazom včely, ktorá tiež zbiera z kvetov iba to, čo jej poslúži na tvorbu medu.
 
V pozdravoch po generálnej audiencii sa Svätý Otec obrátil osobitne na skautov z celej Európy, ktorí si v stredu ráno obnovovali na rôznych miestach sveta skautské sľuby, keďže práve v tento deň totiž uplynulo presne sto rokov od počiatku skautského hnutia. Tým skautom, ktorí prišli na generálnu audienciu Svätý Otec adresoval nasledujúce slová: „Zo srdca vám želám, aby výchovné skautské hnutie, ktoré vzišlo z hlbokej intuície lorda Roberta Badena Powella, naďalej prinášalo bohaté ovocie ľudskej, duchovnej a občianskej formácie vo všetkých krajinách sveta“. - ls -