Benedikt XVI. kňazom: Ako dnes približovať Boha ľuďom?

Vatikán (2. augusta, RV) – „Čo vlastne priniesol Ježiš, ak nie pokoj svetu, dobrý život pre všetkých, lepší svet? Čo priniesol? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Boha. Priniesol Boha.“ Touto citáciou z knihy Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský uviedol svoju otázku adresovanú Svätému Otcovi ďalší z kňazov dvoch talianskych diecéz, ktorí sa s pápežom stretli počas jeho dovolenky v Dolomitoch. Slová Svätého Otca označil za „jasné a odzbrojujúco pravdivé“. No čo robiť, aby sme tohto Boha, jediné bohatstvo prinesené Kristom, naozaj priblížili ľuďom? Aby sa stal vodou, ktorá napojí aj tých, čo akoby necítili smäd...? Ako postupovať v novej evanjelizácii a v novom ohlasovaní?
 
„Základnou otázkou našej pastoračnej práce je, ako priniesť Boha svetu, svojim súčasníkom. Zdá sa mi, že musíme mať vždy na zreteli dve veci: prinášať Boha znamená predovšetkým – na jednej strane – lásku a – na druhej strane – nádej a vieru. Kresťanstvo nie je komplikovaný balík mnohých dogiem, ktoré nikto nemôže poznať všetky; nie je to niečo iba pre akademikov, ktorí môžu študovať tieto veci, ale je jednoduché: Boh je tu a Boh je blízko v Ježišovi Kristovi. Toto ohlasujeme. Všetko, čo sa ukáže potom, patrí k tejto jedinej veci a nie všetci musia poznať všetko, ale musia vstúpiť do toho osobného, podstatného. Tak sa im otvoria s rastúcou radosťou aj ďalšie dimenzie.“

Ako to však robiť konkrétne? Podľa slov Benedikta XVI. je najlepším ohlasovaním život skutočných kresťanov. „Ak vidíme rodiny živené vierou, ako žijú v radosti, ako prežívajú aj utrpenie v hlbokej a podstatnej radosti, ako pomáhajú druhým milujúc Boha a blížneho, zdá sa mi, že toto je dnes najkrajšie ohlasovanie. Aj pre mňa je vždy najupokojujúcejšie vidieť katolícke rodiny alebo osobnosti preniknuté vierou: v nich naozaj žiari Božia prítomnosť a vyviera táto živá voda. Základným ohlasovaním je teda samotný život kresťanov.“

Ďalším aspektom je ohlasovanie slova. Ako konštatoval Benedikt XVI., v poslednom čase je čoraz viac škôl zameraných na Sväté písmo, tieto školy však musia byť zároveň školami modlitby, dialógu s Bohom, osobného zblíženia sa s ním. Potom sú tu sviatosti a spoločenstvo svätých. Boh nikdy neprichádza sám, ale sprevádzajú a obklopujú ho anjeli a svätí. „Veľmi sa mi páči, že Boh je obklopený zástupom anjelov a živých bytostí, ktoré vyjadrujú a vyžarujú Božiu lásku,“ povedal Svätý Otec.
 
„S Bohom, s Kristom, s človekom, ktorý je Bohom, a s Bohom, ktorý je človekom, prichádza Madona. Toto je veľmi dôležité. Boh, Pán, má Matku a v Matke skutočne spoznávame materinskú dobrotu Boha. Madona, Božia Matka, je útočisko kresťanov, je našou ustavičnou útechou, je našou veľkou pomocníčkou. Toto pozorujem aj v rozhovoroch s biskupmi celého sveta, z Afriky a v poslednom čase aj z Latinskej Ameriky: že láska k Madone je veľkou silou katolicizmu. V Madone spoznávame všetku Božiu nežnosť. Rozvíjať a prežívať túto radostnú lásku k Madone, k Márii, je veľmi veľkým darom katolicizmu.“

Podobne nám na pomoc prichádzajú mnohí svätí, v ktorých môžeme pozorovať „rozličné farby jediného Božieho svetla“ a tak nachádzať Božie slovo „preložené“ práve pre nás. Za ďalší dôležitý prostriedok súčasného ohlasovania Boha svetu označil Benedikt XVI. život farského spoločenstva vo všetkých jeho oblastiach, vrátane tých najľudskejších.
 
„Nesmieme byť stále v oblakoch, v prevysokých oblakoch tajomstva, ale musíme mať aj nohy na zemi a spoločne prežívať radosť z toho, že sme jedna veľká rodina: malá veľká rodina vo farnosti; veľká rodina v diecéze, veľká rodina vo všeobecnej Cirkvi. (...) Povedal by som, že táto radosť z katolicizmu v jeho mnohých farbách je aj radosťou z krásy. (...) Pravda sa vyjadruje v kráse a musíme byť vďační za túto krásu a usilovať sa urobiť všetko, čo je v našich silách, aby ostala prítomná, aby sa rozvíjala a ešte viac rástla. Tak príde Boh veľmi konkrétnym spôsobom medzi nás.“ -te-