2007-07-30 12:54:40

Rozhovor Benedikta XVI. s kňazmi: medzináboženský dialóg s imigrantmi


Lorenzago (30./24. júla, RV) – Na stretnutí s miestnymi kňazmi počas dovolenky v Lorenzagu sa Svätý Otec vyjadril k aktuálnej téme Cirkvi v Taliansku, ktorá je konfrontovaná s prílivom prisťahovalcov a utečencov. Tí si so sebou prinášajú svoje kultúrne návyky i vlastné náboženstvo. Ako ich rešpektovať a zároveň nezabúdať na vlastné misijné poslanie? Benedikt XVI. priznáva, že s touto praktickou situáciou sa skôr stretávajú kňazi v pastorácii ako on, hoci na návštevách Ad Limina má možnosť rozprávať o tom s biskupmi celého sveta. Vníma, že Západ sa stáva miestom stretnutia mnohých náboženstiev.

Žijeme v neustálom stretávaní sa, čo nás azda pripodobňuje prvotnej Cirkvi, ktorá žila v rovnakej situácii. Kresťania boli drobnou menšinou, horčičným zrnkom, ktoré začalo rásť, obklopené mnohorakými náboženstvami a životnými podmienkami. Teda, musíme sa nanovo učiť tomu, čo prežívali kresťania prvých generácií. Sv. Peter vo svojom prvom liste hovorí v tretej kapitole: “Musíte byť stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.” Takto formuloval pre obyčajného človeka tých čias nevyhnutnosť spájať ohlasovanie a dialóg.”

Svätý Otec ďalej radí, že veriaci musia poznať svoju vieru zvnútra. Len tak sa ona stane rozumnou. Dialóg v spojení s ohlasovaním musí byť živený meditáciou nad evanjeliom, homíliami, katechézami, aby sa stala viera premyslenou. Tu sa obrátil na kňazov s priamou výzvou, abz hľadali rôzne spôsoby, ako sprítomňovať vieru.

Toto všetko nás robí schopnými hlavne žiť skutočne s blízkymi nekatolíkmi – zväčša sú to pravoslávni kresťania, protestanti a potom veriaci iných náboženstiev, napr. moslimovia. Prvým aspektom je život s nimi, spoznávajúc v nich blížneho, svojho blížneho. Teda v prvom rade žiť lásku k blížnemu ako vyjadrenie našej viery. Myslím si, že toto už je veľmi silné svedectvo a tiež istá forma ohlasovania: žiť skutočne s ostatnými lásku k blížnemu, spoznať v nich svojho blížneho, a takto oni budú môcť vidieť: táto ‚láska k blížnemu‛ je pre mňa. Ak sa toto uskutoční, oveľa ľahšie budeme môcť odhaliť zdroj tohto nášho správania, že láska k blížnemu je vyjadrením našej viery,” pokračuje v praktických pastoračných radách pápež.

Zároveň pripomína, že v dialógu nemožno prejsť okamžite k veľkým tajomstvám viery, hoci moslimovia majú isté poznanie o Kristovi, hoci zbavené rozmeru božstva, no predsa len spojené s jeho výnimočným postavením medzi prorokmi. Nemožno zabudnúť na ich lásku k Panne Márii. Aj to sú počiatočné body, o ktoré sa možno oprieť v spoločnom dialógu. Ako realizovateľný spoločný krok Benedikt XVI. vidí hľadanie zhody pri životných hodnotách. “Aj tu máme spoločný poklad, pretože hodnoty prichádzajú z Abrahámovej viery, objasňovanej a prežívanej takými spôsobmi, že ich môžeme študovať a nakoniec na ne odpovedať. Ale veľká a podstatná skúsenosť desiatich prikázaní je prítomná a toto sa mi zdá ako téma na prehĺbenie. Prejsť k veľkým tajomstvám mi pripadá ako neľahká úroveň, ktorá sa nedosahuje na veľkých stretnutiach. Semienko musí vstúpiť do srdca a tak môže odpoveď viery v špecifickejších rozhovoroch dozrievať na oboch stranách. To, čo môžeme a musíme urobiť, je hľadanie porozumenia v základných hodnotách, vyjadrených v desatore, zhrnutom do lásky k Bohu a k blížnemu. Takto sa budú môcť interpretovať v rôznych oblastiach života.”

Na konci svojej odpovede na tému medzináboženského dialógu pápež označil cestu viery za spoločné smerovanie k Bohu Abraháma, Izáka a Jakuba. K Bohu, ktorý sa nakoniec zjavuje v ľudskej tvári Ježiša Krista, no tento posledný krok sa dá urobiť iba pri hlbokých osobných stretnutiach, či v malých skupinách. Preto katolíckym veriacim nesmie pri ohlasovaní tohto tajomstva chýbať pokora a trpezlivosť. –rs–








All the contents on this site are copyrighted ©.