Prvú polovicu dvadsiateho
storočia poznačili vojnové konflikty. Zločiny proti ľudskosti spáchané najmä počas
Druhej svetovej vojny boli dôkazom, že svet potrebuje spravodlivosť a mier. Zahynuli
milióny ľudí, mnohé krajiny boli úplne zničené. Vtedy sa ukázala nevyhnutnosť založiť
celosvetovú organizáciu, ktorej cieľom by bolo udržanie mieru a spolupráca krajín.
Tak vznikla Organizácia spojených národov. V dnešnom svete postupuje globalizácia.
Problémy v jednom kúte zeme ohrozujú všetkých, preto sa žiada medzinárodná angažovanosť
a spolupráca.
Dnešná Organizácia spojených národov sa správa ako nemotorný
kolos a potrebuje reformy. Súčasné mechanizmy rozhodovania sú tak zložité, že dosiahnuť
akýkoľvek kompromis je ťažké. Čas však hrá pri riešení vážnych problémov dôležitú
úlohu. Každý deň odkladu znamená, že zbytočne pribúdajú noví mŕtvi. To sa netýka len
vojnových konfliktov, ale aj šíriacich sa epidémií. Všetky krajiny sveta si uvedomujú
dôležitosť tejto organizácie. Jej autorita však klesá alebo stúpa priamo úmerne s jej
schopnosťou razantne a pružne riešiť vzniknuté problémy. Treba otvorene povedať, že
dnes toto Organizácia spojených národov nedokáže. To však neznamená, že je zbytočná.
Naďalej je výbornou platformou pre medzinárodnú spoluprácu či šírenie užitočných iniciatív,
ktoré majú pre celý svet veľký význam. Niektorí zástupcovia jej robia hanbu. Spomeňme
vojakov v misiách, ktorí znásilňovali ženy a deti či škandály so zneužívaním peňazí
na medzinárodnú pomoc, kde bol dokonca zapletený aj syn bývalého generálneho tajomníka.
Svätá Stolica nie je plnoprávnym členom, ale stálym pozorovateľom tejto organizácie.
V súčasnosti je ne čele misie apoštolský nuncius, arcibiskup Celestino Migliore. Vatikánska
diplomacia má v celom svete dobrú povesť. Nie raz jej zástupcovia prispeli k zmiereniu
či urovnaniu konfliktov vo svete. Zástupca Svätej Stolice nie je obyčajným veľvyslancom.
Jeho podstatu výborne vystihol Svätý Otec Benedikt XVI., keď sa v júni prihovoril
študentom Pápežskej diplomatickej akadémie. Budúcim diplomatom povedal, že najskôr
musia byť pastiermi a Ježišovými priateľmi. Ich práca musí vychádzať z evanjeliových
hodnôt. Čím viac budú slúžiť ľuďom a viesť s nimi otvorený dialóg, o to úspešnejšia
bude ich misia pri urovnávaní napätia a konfliktov vo svete.
Práca zástupcov
Svätej Stolice pri Organizácii spojených národov spočíva v šírení kultúry, ktorá zahŕňa
etiku a zdôrazňuje solidaritu, dialóg, či hľadanie súhlasu. Nie je ich úlohou venovať
sa politickému usporiadaniu sveta. Šíria kultúru života, ktorá je základom pre budovanie
spravodlivosti vo svete a vďaka etickému rozmeru napomáha aj k reforme inštitúcií.
Zdá sa, že medzi priority Svätej Stolice na medzinárodnom poli patria tri témy: multilateralizmus
pri riešení konfliktov vo svete, nešírenie jadrových zbraní a všeobecné odzbrojenie,
a solidarita s trpiacimi. Čo to znamená v praxi?
Pietro Parolino, podsekretár
Sekcie vzťahov so štátmi pri Svätej Stolici nedávno na konferencii v Ríme povedal,
že multilaterálne inštitúcie môžu poľudštiť proces globalizácie. Inými slovami: Svet
sa vďaka moderným komunikačným prostriedkom stále zmenšuje a krajiny sú odkázané na
spoluprácu. Všetci sme navzájom previazaní. Žiaden konflikt či problém nemožno riešiť
jednostranne. Mier prinášajú len dlhodobé riešenia. Tie musia zahŕňať rešpektovanie
dôstojnosti ľudskej osoby, rešpektovanie práv národnostných a náboženských menšín
a dohodu všetkých zainteresovaných. Práve spolupráca krajín, ktoré sa navzájom rešpektujú,
pri riešení problémov, sa nazýva multilateralizmus.
Katolícka cirkev cez svojich
zástupcov hovorí, že medzinárodné spoločenstvo sa má stať rodinou národov. Všimnime
si slovo „rodina“. Vytvoriť vo svete rodinné prostredie znamená budovať komunitu založenú
na vzájomnej dôvere, rešpekte a podpore. V rodine nevládnu silní a slabým sa venuje
najväčšia pozornosť. Ako hovorí arcibiskup Migliore, úlohou zástupcov Svätej Stolice
je byť hlasom tých, ktorí žiaden hlas nemajú. To znamená neustále upozorňovať na biedu
a utrpenie vo svete.
Medzi aktuálne svetové problémy patrí rastúce zbrojenie.
Hoci od roku 1970 platí zmluva o nešírení jadrových zbraní a ratifikovali ju takmer
všetky krajiny, stojíme na prahu nového jadrového zbrojenia. Čoraz viac krajín sa
pokúša získať jadrové zbrane. V prípade Iránu a Severnej Kórey je reálne nebezpečenstvo,
že budú zneužité. Ešte v máji na medzinárodnom stretnutí vo Viedni zástupca Svätého
Otca upozornil na súvis medzi odzbrojením a nešírením jadrových zbraní. Šírenie akýchkoľvek
zbraní vytvára atmosféru napätia a nedôvery. Obchodníci a politici by mali vedieť,
že zbrane nie sú komodita ako každá iná. Treba veľmi dobre zvážiť, komu môžu byť predané.
Slúžia na obranu. V rukách fanatikov a sektárov však rozsievajú len smrť.
Svätá
Stolica sa veľmi angažuje aj pri pomoci ľuďom chorých na AIDS. Podľa arcibiskupa je
poľutovaniahodné, že aj 25 rokov po vypuknutí epidémie mnoho ľudí v krajinách tretieho
sveta nemá dostatok liekov, ba ani správnych a dôveryhodných informácii, aby sa vedeli
chrániť a mohli viesť dôstojný život. Len pripomeniem, že Svätý Otec podporuje tisíce
nemocníc a polikliník, ktoré pomáhajú chorým na AIDS.
Svet potrebuje dialóg
a spoluprácu. Kto chce byť skutočnou autoritou, nemôže obísť sféru etiky. Je dobré,
že aj na medzinárodnom fóre často zaznieva ústami diplomatov hlas pápeža a Katolíckej
cirkvi. Sme zodpovední za život vo svete. Utrpenie druhých sa nás týka. Chudobných
a chorých máme stále medzi sebou. Toto je priestor na rozširovanie solidarity a vzájomnej
spolupráce. Ak sa ľudia naučia vzájomne si pomáhať, stanú sa čoskoro priateľmi. Toto
je cesta k budovaniu spravodlivosti a mieru.