Vatikán
(27. júla, RV) - Hoci Svätý Otec trávi svoje dovolenkové dni, jeho činnosť je taká
intenzívna a posolstvo také bohaté, že sa zdá, akoby vôbec nemal dovolenku. Ešte uplynulú
sobotu bolo zverejnené jeho posolstvo k 23. svetovým dňom mládeže, ktoré sa budú sláviť
na budúci rok v Sydney. Ako zdôraznil Svätý Otec v tomto posolstve, je veľmi dôležité,
„aby spoznávali pravú identitu Ducha, predovšetkým počúvaním Božieho slova v biblickom
zjavení; aby si jasne uvedomili jeho neprestajnú a činnú prítomnosť
v živote Cirkvi, a zvlášť aby objavili, že Duch Svätý sa chápe ako ‚duša‛,
životodarný dych samotného kresťanského života, a to vďaka sviatostiam kresťanskej
iniciácie – krstu, birmovaniu a Eucharistii; aby sa tak stali schopnými dozrievať
v čoraz hlbšom a radostnejšom poznaní Ježiša a súčasne aby účinne uskutočňovali evanjelium
na úsvite tretieho tisícročia“. Benedikt XVI. mladých povzbudil, aby počas tejto
prípravy na budúcoročné stretnutie „znovu nachádzali svoju vieru v Ducha Svätého,
ak sa vytratila, aby ju posilňovali, ak zoslabla, aby ju zakúsili ako spoločenstvo
Otca a Syna Ježiša Krista, práve vďaka neodmysliteľnému pôsobeniu Svätého Ducha“.
„Nikdy nezabudnite,“ pripomína Svätý Otec mladým, „že Cirkev, ba celé ľudstvo,
to, ktoré vás obkolesuje a ktoré vás očakáva v budúcnosti, očakáva od vás mladých
veľmi veľa, lebo máte v sebe najväčší Otcov dar, Ježišovho Ducha.“
V ten
istý deň večer sa Svätý Otecprihovoril v zámočku Mirabello v Lorenzagu
di Cadore účastníkom koncertu, ktorý pre neho pripravil miestny biskup Giuseppe Andrich.
Pri tejto príležitosti sa Svätý Otec k účastníkom koncertu prihovoril slovami:„Ľudová
kultúra, ktorá sa nám predstavuje takým vznešeným spôsobom, je drahokamom našej európskej
identity, ktorý treba zveľaďovať a chrániť. Ďakujem všetkým za to, že táto
vysoká kultúra tu je dnes a bude aj v budúcnosti. Výchova k spevu, k spevu v zbore,
nie je iba cvikom vonkajšieho sluchu a hlasu, ale aj rozvíjaním vnútorného sluchu,
výchovou k životu a k mieru. (...) Ďakujme Pánovi za to, že teraz je v našej
Európe mier, a robme všetko preto, aby v nás všetkých vzrastal pokoj a aby
vzrastal mier v celom svete. A som si istý, že práve táto krásna hudba je mierovým
úsilím a pomocou životu v mieri.“
V nedeľu sa Benedikt XVI. pomodlil spolu
s tamojšími veriacimi modlitbu Anjel Pána. „Počas týchto dní oddychu, ktoré vďaka
Bohu môžem stráviť tu v Cadore, - povedal vo svojom príhovore k veriacim Svätý
Otec, - pociťujem ešte intenzívnejšie bolesť nad správami rozličných krvavých zrážok
a násilia na rozličných miestach vo svete. Vedie ma to k opätovnej úvahe nad drámou
ľudskej slobody vo svete. Krása prírody, ktorá nás obklopuje a ktorú máme z božieho
poverenia „chrániť a zveľaďovať“ ako záhradu, tvorí tento svet (por. Gn 2, 8 – 17).
Ak by ľudia žili v pokoji s Bohom a medzi sebou navzájom, svet by sa skutočne podobal
„raju“. Hriech však žiaľ zničil tento boží plán, priniesol rozdelenia a zapríčinil,
že do sveta vstúpila smrť. Preto ľudia podliehajú pokušeniam Zlého a bojujú jeden
proti druhému. V dôsledku čoho, v tejto úžasnej „záhrade“, ktorou je svet sa
otvárajú priestory pre „peklo“. Vojna, so svojimi ničivými dôsledkami a bolesťami,
ktoré so sebou prináša, bola vždy považovaná za katastrofu, ktorá je v protiklade
s plánom Boha, ktorý stvoril všetko pre jestvovanie a osobitne z ľudstva chce vytvoriť
rodinu. Nemôžem v túto chvíľu v mysli nezájsť k jednému dôležitému dátumu: 1. august
1917 – je tomu už 90 rokov, kedy môj ctený predchodca, pápež Benedikt XV. publikoval
svoju slávnu „Nota alle potenze belligeranti“, ktorou žiadal ukončenie prvej svetovej
vojny (por. AAS 9, 1917, 417-420). Pokým zúril tento hrozný vojnový konflikt, pápež
mal odvahu povedať, že išlo o „zbytočné krviprelievanie“. Táto jeho výpoveď sa zapísala
do dejín a jej potvrdením sa stala konkrétna situácia počas leta v roku 1917, osobitne
na benátskom fronte. Tieto slová „zbytočné krviprelievanie“ obsahujú však v sebe zároveň
aj hlbší význam, sú prorockými a je možné ich aplikovať na všetky iné konflikty, ktoré
vyhasili nespočetné ľudské životy. Práve tieto miesta na ktorých
sa nachádzame, ktoré svojou krásou hovoria o pokoji a harmónii, boli scénou prvej
svetovej vojny, čo ešte dodnes pripomínajú mnohé svedectvá a niektoré dojímavé alpské
piesne. Sú to udalosti, na ktoré nemožno zabudnúť! Je potrebné starostlivo uložiť
tieto negatívne skúsenosti, ktoré žiaľ naši otcovia museli vytrpieť, aby sa už neopakovali.
„Nota“ pápeža Benedikta XV. sa neobmedzovala len na odsúdenie vojny, ale poukazovala
aj v právnej rovine na cesty k uskutočneniu trvalého pokoja: na morálnu silu
práva, kontrolované obojstranné odzbrojenie, súdne posúdenie kontroverzných situácií,
námornú slobodu, vzájomné odpustenie vojnových výdavkov, navrátenie okupovaných území
a rovnocenné jednania pri riešení sporných otázok. Návrh Svätej Stolice bol adresovaný budúcej
Európe a svetu na základe kresťanskej inšpirácie, avšak zároveň aj s možnosťou spoluúčasti
všetkých, pretože bol založený na ľudských právach. Ten istý postoj neskôr zaujali
aj boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II. vo svojich významných príhovoroch k zhromaždeniu
OSN, pričom vždy v mene Cirkvi zdôraznili: „Nikdy viac vojnu“! Z tohto miesta pokoja,
ktoré je aj zároveň svedkom „zbytočného krviprelievania“, ktoré nemožno akceptovať,
opäť apelujem na dodržiavanie ľudských práv, na jednoznačné odmietanie ozbrojených
prostriedkov a na odmietanie vo všeobecnosti pokušeniam riešiť nové situácie prostredníctvom
starých systémov. S týmito myšlienkami a prosbami v srdci pozdvihnime teraz myseľ
k osobitnej modlitbe za pokoj vo svete a zverme ho Najsvätejšej Márii, Kráľovnej pokoja.“
Významným
bodom dovolenkového programu Benedikta XVI. bolo aj utorkové stretnutie s kňazmi dvoch
talianskych diecéze – Treviso a Belluno-Feltre V Kostole sv. Justíny v Auronzo di
Cadore čakalo pápeža 400 služobníkov oltára. Počas dvojhodinového dialógu odpovedal
Svätý Otec na desať otázok o aktuálnych problémoch spoločnosti a o postoji Cirkvi
k nim. Ako povedal hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, išlo o „problém formácie
mladých a ich morálneho vedomia, problémy kňazského života, priority služby
v súčasnej pastoračnej situácii v Taliansku, dialóg s inými náboženstvami v kontexte
výraznej imigrácie, ale aj otázka – stále citlivá, ktorá sa týka mnohých osôb a mnohých
kňazov – rozvedených a znovu zosobášených alebo spolužijúcich, čiže ako zosúladiť
milosrdenstvo a pravdu.“ Téma rozvedených a znovu zosobášených alebo žijúcich
v iných nemanželských zväzkoch je v cirkevných spoločenstvách veľmi citlivá, lebo
rozvedení a znovu zosobášení ľudia nemôžu prijímať sviatosti a mnohí tým veľmi trpia.
Ako k nim pristupovať? Benedikt XVI. načrtol dva prístupy – prvým by mala byť prevencia,
čiže lepšia predmanželská príprava, a druhým citlivé zdieľanie utrpenia s tými, ktorí
žijú v nových zväzkoch, čo vyjadril slovami: „Kánonické právo hovorí, že
človek ako taký, bez nejakých veľkých inštrukcií, má sklon k manželstvu zodpovedajúcemu
ľudskej prirodzenosti, tak ako je vykreslené v prvých kapitolách knihy Genezis.
Je človekom, má ľudskú prirodzenosť, a teda vie, čo je to manželstvo. Táto axióma
sa však dnes mení. Správne konanie už človeku nediktuje prirodzenosť, ale „to, čo
robia všetci“. A to, čo robia všetci, už viac nie je jednoducho prirodzené manželstvo
podľa vôle Stvoriteľa. Ľudia sa ženia a vydávajú s myšlienkou, že jedného dňa môže
manželstvo skrachovať a môže sa uzavrieť druhé, tretie, štvrté... Ten, kto si myslí,
že takýto model „ako robia všetci“ ide proti ľudskej prirodzenosti, nenachádza porozumenie
a ocitá sa v ťažkej situácii. Aby sme teda naozaj pochopili manželstvo, nielen podľa
chápania Cirkvi, ale podľa Stvoriteľa, musíme obnoviť schopnosť počúvať prirodzenosť.“