Posolstvo Benedikta XVI. k 23. svetovým dňom mládeže: Buďte misionármi svojich vrstovníkov!

Vatikán (24. júla, RV) – „Mnohí mladí hľadia na svoj život s úzkosťou a kladú si mnohé otázky o svojej budúcnosti. Znepokojení sa pýtajú: Ako sa zaradiť do sveta poznačeného početnými a ťažkými nespravodlivosťami a utrpeniami? Ako reagovať na egoizmus a násilie, ktoré akoby nadobúdali niekedy prevahu? Ako prispieť k tomu, aby ovocie Ducha Svätého ‚láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť a sebaovládanie‛ zaplavili tento zranený a krehký svet, a zvlášť svet mladých? Za akých podmienok sa oživujúci Duch prvého a najmä druhého stvorenia a vykúpenia môže stať novou dušou ľudstva?“ Všetky tieto otázky zhromaždil pápež Benedikt XVI. vo svojom Posolstve k 23. svetovým dňom mládeže. Jeho pokus o odpovede sa rozrástol na päť husto popísaných stránok. Ponúka na nich mladým mnoho podnetov na rozjímanie o Duchu Svätom a jeho úlohe v našom živote. Dnes si tieto body na meditáciu z pera Svätého Otca priblížime podrobnejšie.
 
„Svätý Otec podčiarkuje, že kresťanská existencia je zakorenená v zážitku Ducha Svätého, teda že podstatou kresťana je žiť z Ducha Svätého a zo sily Ducha,“ vysvetľuje pápežské Posolstvo k Svetovým dňom mládeže Paolo Giulietti, zodpovedný za mládežnícku pastoráciu pri Konferencii biskupov Talianska. Ako dodáva, „ak nepochopíme, že kresťan žije z Ducha, zo sily Ducha, je ťažké rozumieť mnohým veciam kresťanského života aj misijného poslania. Svätý Otec nás teda vlastne vedie ku koreňom kresťanskej skúsenosti a Kristovej Cirkvi.“

Práve na osobu Svätého Ducha zameral Benedikt XVI. svoje posolstvo. Ako motto pre Svetové dni mládeže roku 2008 vybral verš zo Skutkov apoštolov: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Počas trojročnej prípravy oddeľujúcej svetové stretnutie v Kolíne nad Rýnom roku 2005 a blížiace sa stretnutie v Sydney bol prvý rok venovaný uvažovaniu o Duchu pravdy, druhý rok o Duchu lásky a tento tretí rok chce pápež zamerať na Ducha sily a svedectva.

Duch prisľúbený v Biblii

V úvodnej časti posolstva venovanej prísľubu Ducha Svätého v Biblii Benedikt XVI. mladých postupne sprevádza udalosťami, cez ktoré sa napĺňalo prastaré Božie prisľúbenie vrcholiace v zoslaní Ducha na rodiacu sa Cirkev. Už na samom začiatku Knihy Genezis sa hovorí o Duchu, ktorý „sa vznášal nad vodami“ (porov. Gn 1, 2), nasleduje slávne videnie proroka Ezechiela o oživení suchých kostí (porov. Gn 37, 1-14), potom prišiel Pánov anjel zvestovať Pannne do Nazaretu, že Duch Svätý, „moc Najvyššieho“, ju zatieni, neskôr jej Syn na veľký údiv prítomných v synagóge vyhlási, „Duch Pána je nado mnou, aby ma pomazal...“ (Lk 4, 18-19; porov Iz 61, 1-2), pred svojou smrťou ten istý Ježiš viackrát prisľubuje svojim učeníkom príchod Ducha Svätého, „Tešiteľa“, ktorý im vydá svedectvo, poučí veriacich a uvedie ich do plnej pravdy (porov. Jn 14, 16-17.25-26; 25, 26; 16, 13).

Napokon Duch Svätý zostupuje na apoštolov... Najprv hneď v prvý večer po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď sa objavil medzi nimi, dýchol na nich a povedal: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20, 22). A potom ešte mocnejšie v deň Turíc. Ako píše Svätý Otec, vtedy Duch Svätý „apoštolov úplne obnovil, vyzbrojil ich silou a dal im schopnosť bez strachu ohlasovať: ‚Kristus zomrel a vstal zmŕtvych!‛. Slobodní od akéhokoľvek strachu začali neohrozene rozprávať.“ Tu sa Benedikt XVI. pozastavuje pri tom, ako neučení rybári dokázali prejaviť takú odvahu a s radosťou znášať príkoria, utrpenia a prenasledovanie. Nič ich nemohlo zastaviť. Tým, ktorí sa ich snažili umlčať, odpovedali: „Nemôžeme mlčať o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4, 20). Tak sa zrodila Cirkev, ktorá odo dňa Turíc neúnavne šíri dobrú zvesť „až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

„Avšak na to, aby sme pochopili poslanie Cirkvi, sa musíme vrátiť do večeradla,“ píše Svätý Otec. Obraz učeníkov modliacich sa s Máriou, obraz rodiacej sa Cirkvi, musí podľa jeho slov ustavične inšpirovať každé kresťanské spoločenstvo. „Apoštolská a misionárska plodnosť nie je v prvom rade výsledkom programov a pastoračných metód múdro vypracovaných a ‚dobre fungujúcich‛, ale je plodom neustálej modlitby spoločenstva,“ konštatuje pápež. A pokračuje. „Účinnosť misie navyše predpokladá, aby boli spoločenstvá jednotné, čiže aby mali ‚jedno srdce a jednu dušu‛ (porov. Sk 4, 32) a aby boli pripravené svedčiť o láske a o radosti, ktorú Svätý Duch vzbudzuje v srdciach veriacich (porov. Sk 2, 42).“ Samotnú misionársku aktivitu Cirkvi musí preto predchádzať svedectvo a vyžarovanie toho, nad čím sa divili starovekí Rimania, keď hovorili: „Pozrite, ako sa milujú...“.

Svätý Duch je Božie „áno životu“

Svätý Otec sa mladým usiluje priblížiť, že Duch Svätý je „najväčší dar Boha človeku“, že je to „najvyšší dôkaz jeho lásky k nám, lásky, ktorá sa vyjadruje konkrétne ako ‚áno životu‛, ktorý Boh chce pre každé svoje stvorenie“. Každý z nás je plodom ohlasovania Cirkvi a každý z nás v sebe nesie pečať lásky Otca v Ježišovi Kristovi, ktorou je Svätý Duch. Toto sa snaží Benedikt XVI. mladým odovzdať, chce ich presvedčiť o tom, aké je dôležité, aby poznali Ducha, vstúpili s ním do vzťahu a nechali sa ním viesť.

„V tomto bode však prirodzene vyvstáva jedna otázka: Kto je pre mňa Svätý Duch?“ píše pápež a konštatuje: „Nie je málo tých kresťanov, pre ktorých je stále ‚veľkým neznámym‛.“ Zdôrazňuje preto mladým, aby prehlbovali osobné poznanie Svätého Ducha. Zároveň však konštatuje, že „ho nestačí poznať; treba ho prijať ako vodcu svojich duší, ako ‚vnútorného Učiteľa‛, ktorý nás vovádza to trojičného tajomstva, lebo iba on nás môže otvoriť viere a dovoliť nám prežívať ju naplno každý deň. On nás pobáda vychádzať v ústrety druhým, zapaľuje v nás oheň lásky, robí nás misionármi Božej lásky.“

Prijať Ducha cez sviatosti...

Na otázku Ako? Odpovedá Benedikt XVI. jednoznačne: cez sviatosti. Vďaka nim sa viera v nás rodí a upevňuje. Svätý Otec spomedzi nich vyzdvihuje tri sviatosti kresťanskej iniciácie: krst, birmovanie a Eucharistiu, „ktoré sa doplňujú a nemožno ich oddeľovať“. Táto pravda o spomenutých troch sviatostiach je však podľa neho v živote mnohých kresťanov zanedbaná. Pápež bez obalu hovorí o mládeži, ktorá sa po prijatí birmovania rozchádza s vierou, a o dospelých, pre ktorých sú sviatosti prijaté kedysi dávno akoby koreňmi bez životodarnej miazgy.

„Dnes je osobitne dôležité znovuobjaviť sviatosť birmovania a nájsť v nej hodnotu pre náš duchovný rast,“ píše Benedikt XVI. „Na tých z vás, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, sa obraciam so srdečným pozvaním, aby ste sa pripravili na jej prijatie a požiadali pritom o pomoc svojich kňazov. Je to osobitná príležitosť milosti, ktorú vám Pán ponúka: nenechajte si ju ujsť!“ K tomuto pozvaniu pridáva Svätý Otec ďalšie, a síce k Eucharistii, ktorú nazýva „ustavičnými Turícami“. Povzbudzuje mladých, aby sa často zúčastňovali na eucharistickej hostine a na adorácii. „Zistíte,“ sľubuje im, „že tam, kam nesiahajú naše sily, prichádza Duch Svätý, aby nás premieňal, aby nás upokojoval svojou silou a robil nás svedkami zmŕtvychvstalého Krista plnými misionárskeho nadšenia“.

Pomôcť mladým objaviť sviatosti

Ako však pomôcť súčasným mladým objaviť silu sviatostí? Odpovedá Paolo Giulietti: „Ako chvíle, v ktorých Božia milosť, jeho priateľstvo a jeho prítomnosť premieňajú život znútra. Svätý Otec hovorí predovšetkým o birmovaní, ale aj o krste a o Eucharistii, ako o príleve Božej sily do života mladých – do života kresťanov – ktorá nás robí schopnými žiť tak, ako by nám inak bolo nemožné. Svätý Otec tiež poznamenáva, že mnohí mladí ešte neprijali birmovanie, a hovorí im, že je dôležité prijať ju. Nie preto, lebo ide o formálne zavŕšenie niečoho, ale preto, lebo je to naozaj udalosť, prostredníctvom ktorej Duch pretvára kresťana podľa Ježišovho vzoru, čiže uschopňuje ho žiť ako veriaci, čo by inak nedokázal.“

Svätý Otec navrhuje štyri kroky, cez ktoré treba viesť mladých ku sviatostiam: „Prvým je pochopiť, kto je Duch Svätý – táto osoba z Trojice – a potom porozumieť, akým spôsobom je pôsobenie Ducha podstatné pre život kresťana v Cirkvi. Myslím si, že v tomto sú dôležité nielen katechetické postupy, ale aj zážitok, kontakt s osobami a situáciami, v ktorých možno priam hmatateľne spoznávať, že Duch koná. Potom Svätý Otec hovorí: ‚Duch Svätý je vnútornou hybnou silou každého kresťana a tiež podnetom, hlavnou postavou a činiteľom misie‛.“
 
Poslanie ohlasovať

 
U toho, kto prijme Ducha Svätého do života, nastupuje nevyhnutný ďalší krok, a síce misijné poslanie. Lebo, ako konštatuje Benedikt XVI., u takého človeka už služba evanjeliu nie je nejakou voliteľnou možnosťou, lebo spoznal, aké naliehavé je sprostredkovať aj ďalším radostnú zvesť. A nie je to, zdôrazňuje pápež, žiadna netolerancia, lebo „ponúkať Krista neznamená nanucovať ho“. A predsa je ťažké ponúknuť ho tak, aby bol prijatý. Svätý Otec otvorene konštatuje, že dospelí majú problém „zrozumiteľne a presvedčivo vstupovať do sveta mladých“. Preto vyzýva ich samotných, aby boli misionármi svojich rovesníkov. „Vy poznáte ideály, jazyk aj zranenia, očakávania a dobrú vôľu svojich rovesníov,“ píše Svätý Otec.
 
„Je veľmi dôležité, ako Svätý Otec hovorí o ťažkostiach, ktoré majú dospelí s výchovou mladých. Povedal by som, že najlepším spôsobom, ako pripravovať mladých na prijatie tohto misijného plánu, je povedať im: ‚Vidíte, že mladí sú dôležitým zdrojom evanjelizácie a misie voči vlastným rovesníkom, ale aj voči dospelým.‛ Myslím si, že toto sebavedomie môže mladým veľmi pomôcť, aby sa nechali zapojiť do tohto poslania Cirkvi a vložili doň bohatstvo svojej mladosti.“

 
Spiritualita všedného dňa

Príležitosťou uvedomiť si toto všeto a prijať to bude podľa Svätého Otca práve stretnutie v Sydney. „Príďte v hojnom počte, bude to prozreteľná udalosť, kde budeme môcť naplno zakúsiť moc Ducha Svätého,“ povzbudzuje mladých vo svojom posolstve. „My, pastieri, sa modlíme za to, aby ste milovali Ježiša Krista, šírili lásku k nemu a verne ho nasledovali,“ končí Benedikt XVI. výzvu adresovanú mladým celého sveta.

Podľa Mons. Giuliettiho je v poslednej fáze príprav na Sydney, v poslednej fáze tejto etapy v škole Ducha Svätého, dôležité sústrediť sa na spiritualitu všedného dňa:
 
„Budeme sa usilovať viesť mladých k bežnej, každodennej misii, aby pochopili, že kresťanská existencia je misionárska vo svojej podstate a odvíja sa vo chvíľach štúdia, práce, voľného času... Každý veriaci by sa mal preto cítiť misionárom. Ak sa chceme dobre pripraviť na Sydney, treba vziať túto cestu vážne, treba uskutočňovať také iniciatívy, ktoré vychovávajú k vedomejšiemu a účinnejšiemu prežívaniu misionárskeho rozmeru v každodennosti.“ -te-