Katolíci a pravoslávni v Moskve: Cirkev musí poskytovať formáciu uznávaným profesionálom

Rusko (23. júla, RV) – Ak sa viera neprejavuje v činnosti, ide iba o náboženský „náter“. Povedal to na margo katolícko-pravoslávneho stretnutia o potrebách súčasnej Európy v Moskve sekretár Pápežskej rady pre kultúru Bernard Ardura. Náboženská sloboda je preto podľa neho zárukou všetkých ďalších slobôd, lebo práve viera nesie so sebou nutnosť prejavovať sa v spoločenskom správaní. Čo konkrétne znamená tá spoločenská nutnosť pre kresťana v Európe dnes? Odpovedá otec Ardura:
 
„Sú to napríklad výzvy na poli politiky, vo vzťahu medzi spoločným dobrom a vnútorným súladom kresťana politika. Je zrejmé, že dnes je tendencia vytvárať akúsi priepasť medzi svojím osobným presvedčením a svojimi postojmi, rozhodnutiami a názormi na politickej rovine. Toto je veľmi dôležitý problém, lebo politici sú tí, ktorí tvoria zákony. Ďalšie výzvy sa týkajú problémov etiky a bioetiky: veda sa v posledných desaťročiach veľmi vyvinula a to prináša absolútne nové morálne problémy. Tu musíme byť pripravení dať odpoveď, ale ešte viac musíme dať formáciu tým katolíkom, ktorí sú na profesionálnej úrovni naozaj uznávaní a sú skutočne presvedčenými katolíkmi. To všetko je výzvou na ustavičnú evanjelizáciu.“

 
A to všetko sa týka známeho problému oddeľovania náboženských a spoločenských vecí. Podľa otca Arduru dnes zaznamenávame tendenciu od sekularizácie k sekularizmu, od laicity k laicizmu. To znamená neuspokojiť sa s uznaním autonómie rozličných zložiek spoločnosti, ale vylúčiť náboženský prvok a zredukovať ho iba na úzko súkromnú zložku.

Práve preto je dnes osobitne potrebné zjednocovanie sa kresťanov v spoločnom svedectve o pravých hodnotách v sekularizovanej spoločnosti. Na výzvu z vlaňajšieho katolícko-pravoslávneho stretnutia vo Viedni sa preto v týchto dňoch zišli v Moskve experti z oboch cirkví, aby rokovali o výzvach modernity pre kresťanské myslenie. Kongres niesol názov Kresťanstvo, kultúra a morálne hodnoty v Európe a zaštítila ho Pápežská rada pre kultúru, Pápežský výbor pre historické vedy, Pravoslávny patriarchát v Moskve a Ruská vedecká akadémia. Zúčastnil sa na ňom aj predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Paul Poupard a za Ruskú pravoslávnu cirkev metropolita Kyrill. -te-