Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (13. júla, RV) - Biskupi z Dominikánskej republiky audienciou u pápeža Benedikta XVI. 5. júla uzavreli svoju úradnú návštevu Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Pápež vo svojom príhovore poukázal na to, že aj keď obyvatelia tejto karibskej krajiny disponujú „hlboko kresťanskou dušou“, prejavujú sa tu aj „príznaky sekularizačného procesu“, ktorý musí byť porazený intenzívnym vzdelávaním vo viere a zaangažovaním všetkých členov Cirkvi. „Zároveň musia cirkevné komunity v spolupráci s verejnými inštitúciami podniknúť kroky na ochranu stability rodiny a podporu jej duchovného a materiálneho pokroku,“ uviedol Svätý Otec a dodal: „Cirkev nesmie ignorovať ťažkosti rodinnej inštitúcie, ktorým čelí vo vašom národe, najmä pokiaľ ide o drámu rozvodov, tlaky na legalizáciu potratov, alebo právne uznanie zväzkov, ktoré nie sú v súlade s plánom Stvoriteľa pre naplnenie manželstva.“

V sobotu 7. júla pápež Benedikt XVI. zverejnil očakávaný dokument s názvom “ Summorum Pontificum ”, týkajúci sa slávenia liturgie podľa misála, schváleného roku 1962 pápežom Jánom XXIII. K dokumentu pridal aj vysvetľujúci list, adresovaný katolíckym biskupom celého sveta, aby objasnil svoje pohnútky k napísaniu Motu proprio. Podľa Svätého Otca Rímsky misál zverejnený pápežom Pavlom VI. a dvakrát vydaný v reedícii počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II. zostane aj naďalej riadnou formou pre slávenie Eucharistie. Misál Jána XXIII., ktorého používanie terajší pápež uľahčil práve v novom dokumente, sa bude používať ako mimoriadna forma eucharistického slávenia. Svätý Otec v liste biskupom píše: „Na mnohých miestach sa neslávilo verne podľa predpisov nového misála, ale ten sa chápal priamo ako povolenie, ba dokonca príkaz na tvorivosť, ktorá často vnášala do liturgie deformácie až na hranicu únosnosti. (...) Videl som, ako hlboko zranené boli svojvoľnými deformáciami liturgie osoby úplne zakorenené vo viere Cirkvi.“ Túžbou Benedikta XVI., pastiera tejto Cirkvi, je preto zmierenie a jednota. To označuje za hlavný motív vydania motu proprio. Chce pomôcť ľuďom, odštiepeným od Katolíckej cirkvi práve na základe liturgických nezhôd, znovu nájsť plnú jednotu s Petrovým nástupcom.

V nedeľu Benedikt XVI. privítal na Námestí sv. Petra veriacich, ktorí sa spolu s ním pomodlili Anjel Pána. Pred modlitbou im ponúkol zamyslenie o misijnom poslaní. Poukázal na to, že evanjelium (porov. Lk 10, 1-12.17-20) predstavuje Ježiša, ako posiela 72 učeníkov do dedín, kam sa sám chystá, aby pripravili prostredie. Toto je výnimočnosť evanjelistu Lukáša, ktorá zdôrazňuje, že misionárske úsilie nie je vyhradené dvanástim apoštolom, ale zahŕňa aj ďalších učeníkov. Vskutku – hovorí Ježiš – “žatva je veľká, ale robotníkov málo” (Lk 10, 2). Na Božom poli je dosť práce pre všetkých. Ale Kristus sa neobmedzuje na vyslanie. On dáva misionárom jasné a presné pravidlá správania. Hlavne ich vysiela “po dvoch”, aby si vzájomne pomáhali a vydávali svedectvo o bratskej láske. Varuje ich, že budú ako “baránky medzi vlkmi”: teda budú musieť byť pokojní napriek všetkému a prinášať v každej situácii posolstvo pokoja; nezoberú so sebou ani šaty, ani peniaze, aby žili z toho, čo im daruje Božia prozreteľnosť; budú sa starať o chorých ako znamenie Božieho milosrdenstva; kde budú zavrhnutí, odtiaľ odídu a obmedzia sa iba na pripomenutie zodpovednosti za neprijatie Božieho kráľovstva. Sv. Lukáš sa odráža od entuziazmu učeníkov vďaka dobrému ovociu misie a zaznamenáva toto pekné vyjadrenie Ježiša: “Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi” (Lk 10,20). Toto evanjelium, podotkol Svätý Otec, prebúdza vo všetkých pokrstených vedomie, aby boli misionármi Krista, povolanými pripravovať mu cestu slovami i svedectvom života.

Benedikt XVI. potom veriacim oznámil, že v pondelok odchádza na dovolenku do Lorenzaga di Cadore a dodal: „Horský vzduch mi urobí dobre a budem sa môcť slobodnejšie venovať rozmýšľaniu a modlitbe. Želám všetkým, zvlášť tým, čo cítia veľkú potrebu toho, aby ste si urobili trochu voľna na znovuupevnenie fyzických a duchovných síl a znovunadobudnutie zdravého kontaktu s prírodou. Hory zvlášť evokujú výstup ducha do výšin, pozdvihnutie k ‚vyššiemu rozmeru’ našej ľudskosti, ktorý sa, žiaľ, každodenný život snaží umenšovať... Panna Mária nech nás stále chráni, tak v misionárskej práci ako počas správneho oddychu, aby sme konali svoje záväzky s radosťou a s ovocím v Pánovej vinici.“ -rs-