Reakcie na motu proprio: Biskupi a kňazi musia rozvážne predísť rozporom

Vatikán (9. júla, RV) – Biskupi a kňazi budú musieť konať rozvážne, aby nestratili z očí záujem spoločenstva a nedovolili vzniknúť rozporom. Povedal to v reakcii na sobotňajšie motu proprio Benedikta XVI. o používaní misála z roku 1962 predseda Biskupskej konferencie Nemecka kardinál Karl Lehmann. Tlačovú konferenciu v bavorskom Mníchove usporiadal hneď napoludnie 7. júla, v momente zverejnenia dokumentu.

Označil ho za pápežov príspevok k zmiereniu Cirkvi a povedal: „Som absolútne presvedčený o tom, že ide o pozitívny krok voči všetkým, ktorí si zamilovali tento druh svätej omše a nechcú byť vytlačení do kúta, akoby patrili k nejakej sekte a akoby robili niečo nenormálne. Nie je správne negatívne sa pozerať na určitý druh obradu, ktorý sa v Cirkvi používal stáročia. Kto sa snaží robiť to a hovorí o zlome v tomto význame, v skutočnosti nepochopil nič.“

Ako zdôraznil kardinál Lehmann, „neexistuje priepasť medzi ‚predkoncilovým‛ a ‚pokoncilovým‛“. „Existuje, naopak, vývojová kontinuita, na ktorú sa však často neberie ohľad,“ povedal predseda nemeckej biskupskej konferencie. Zdôraznil pritom liturgiu ako zdroj úcty k Eucharistii a povedal, že on si ju ako mladý kňaz vybudoval práve cez starý obrad. Motu proprio by teda podľa neho nemalo príliš rozvirovať hladinu. „Dúfam, že obe strany dokážu usmerniť ‚horúce hlavy‛ na umiernenejšie pozície,“ konštatoval Karl Lehmann na tlačovej konferencii v Mníchove.

Westminsterský arcibiskup kardinál Murphy-O´Connor tiež vo svojej reakcii na motu proprio zdôraznil zmierenie vnútri Cirkvi. „Jediné ‚nebezpečenstvo‛, ktoré by sme mohli očakávať v Anglicku, by sa mohlo objaviť, keby nejaká skupina osôb žiadala oprávnenie sláviť latinskú omšu iba s cieľom manifestovať svoj nesúhlas s celým učením Druhého vatikánskeho koncilu, aby tak vyprovokovala skutočný rozkol medzi tým, čo bolo pred koncilom a čo po koncile.“

Napriek tomuto nebezpečenstvu sú tu však podľa kardinála O´Connora skupiny, ktoré majú oprávnenú túžbu po tomto privilégiu. Ako sa vyjadril, napätia v Cirkvi boli a budú a vtedy všetko závisí od miestneho biskupa, ktorý by mal byť „ohniskom jednoty“.

Ako pre Vatikánsky rozhlas povedal don Salvatore Vitiello, teológ z Katolíckej univerzity v Ríme, tento dokument „je veľkou výzvou na poslušnosť predovšetkým pre kňazov a biskupov, ktorí by mali ukázať jednotnú tvár“. „Biskupi musia dať aj svojim kňazom príklad hlbokej jednoty s rímskym biskupom,“ vyhlásil don Vitiello. Zároveň naznačil „červenú niť“ v učení Benedikta XVI., ktorý svoj postoj k liturgii jasne vyjadril už v historickom prejave v Rímskej kúrii 22. decembra 2005, keď hovoril o tzv. hermeneutike Druhého vatikánskeho koncilu.
 
„Existujú dve protikladné hermeneutiky, jedna o diskontinuite a zlome, ktorú Svätý Otec jasne označil za nesprávnu, lebo veští dvojzmyselnosť a zmätok medzi ľuďmi, pretože v Cirkvi nemôže nastať zlom: Cirkev je jediné mystické telo, ktoré počas storočí kráča históriou, hoci sa v ňom, prirodzene, odohrávajú reformy a modernizácie... Pápež v tomto slávnom prejave veľmi jasne deklaroval, že hermeneutika diskontinuity a zlomu v Cirkvi, známa hermeneutika koncilového ducha, nepriniesla ovocie, kým, naopak, hermeneutika reformy potichu prináša ovocie, aj po viac než 40 rokoch. V duchu tohto prejavu možno interpretovať aj motu proprio.“

 
Don Vittielo vidí v novom nariadení rozšírenie slobody. Ako povedal, „treba sa bezpochyby radovať, lebo dnes je Cirkev slobodnejšia: nie menej slobodná.“ -te-